Prečo bývalí prezidenti predávajú svoje skúsenosti?
V súčasnosti čelí Slovensko zvláštnemu fenoménu: bývalí prezidenti, ktorí získali svoje pozície v najvyšších politických kruhoch, sa rozhodli prežiť nielen z renty, ale aj z predaja svojich úspechov a skúseností. Andrej Kiska, Zuzana Čaputová, Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič sa snažia uchytiť svoj odkaz a tradíciu na trhu poradenstva. Očakávať, že dôveryhodnosť a prestíž, ktorú majú z politického života, sa prenesie do komerčného sektora, je odvážne, ak nie až naivné.
Kiska a jeho poradenstvo
Kiska sa uchytil v oblasti strategického poradenstva. Jeho balíky oslovujú manažérov a lídrov, ale za akú cenu? Služba „Rozhodnutie“ za 250 eur ponúka len hodinovú konzultáciu. Najdrahší balík „Zmena“ za skoro 2000 eur je pre mnohých bežných občanov nedosiahnuteľný. V porovnaní so štedrými rentami, ktoré dostáva, sa zdá, že Kiska si nárokuje ešte viac, a to je trápne pre niekoho, kto bol raz hlavným lídrom krajiny.
Žiť za peniaze z renty a predávať „odbornosť“
Bývalí prezidenti sú užívateľmi štátu, ktorí mnohí z nás považujú za nepotrebné bremeno s obdobou zlatej padáku. Ročne dostávajú sumy, ktoré prevyšujú prakticky akúkoľvek priemernú mzdu, a to bez toho, aby museli splniť akékoľvek nároky na aktívny prínos pre krajinu. Aký mora byť pocit, keď vedome hľadajú nové spôsoby, ako si pridať k rezidentskému platu a zároveň sa tváriť, že sa starajú o budúcnosť Slovenska?
Čaputová a jej videokurz
Zuzana Čaputová sa vydala na podobnú cestu, ponúkajúc vodičstvo s empatiou vo forme videokurzu. Čo to hovorí o dedičstve bývalých prezidentov, ak sa snažia predať ekvivalent diverzifikovaných kurzov do osobného rozvoja? Kto by mal platiť za to, čo je v podstate zmesou motivácie a marketingu?
Úvahy nad etickým rozmerom
Nehovoriac o etike, takýto krok zdôrazňuje ich až zúfalú snahu o zisk v posezónnom živote. Občania, ktorí bojovali na frontoch demokracie, by mali mať právo pýtať sa: Prečo by sme mali platiť za niečo, čo by sme mali dostať zdarma? Spôsoby bývalých lídrov by mali byť smerom k občanovi, nie prázdnym kalkuláciám.
Kde je zodpovednosť?
Pri pohľade na tento bizarný trend, ktorý vzniesol otázky o spravodlivosti, je potrebné sa zamyslieť: aká bude dôležitosť názoru bývalých lídrov, ak určujú platbu za „expertízu”, ktorú predtým mali poskytovať bez akýchkoľvek právnych ziskov?
Občania Slovenska by sa mali zamyslieť nad praxou, kde bývalí prezidenti opustili svoje funkcie, aby sa stali „obchodníkmi s vedomosťami“, zatiaľ čo odvetvie je zasypané kritikou a podozrivými praktikami. Môže sa zdajú byť ich ponuky skúseností ako kapku v mori skutočnej potreby skutočne zodpovedného vedenia a občianskej angažovanosti?
