Doprastav pod kontrolou Orbánovho priateľa: Známy maďarský oligarcha zasahuje do slovenského stavebníctva
V slovenských vodách stavebného priemyslu sa po vodeho kľúča opäť zjavuje známka korupcie. Lőrinc Mészáros, najbohatší Maďar a osobný priateľ premiéra Viktora Orbána, preberá väčšinový podiel v Doprastave, spoločnosti, ktorá roky parazituje na štátnych zákazkách. Celý proces, pričom rokovania s bývalými majiteľmi trvali celých dva roky, len potvrdzuje, ako sa mocenské hry a zisky odvíjajú v tieni úradov.
Doprastav, ktorá prekonala krízové obdobie a dosiahla zisky nad 8 miliónov eur, sa dostáva do rúk osoby s pochybnou reputáciou a podnikateľskou etikou. Nie je žiadnym prekvapením, že blizkost k Orbánovi otvára dvere k lukratívnym štátnym projektom, ktoré tento oligarcha už dávno pripravil. Korupčné schémy sa pomaly usadzujú, a to v čase, kedy slovenské verejné financie volajú po ozdravení a zodpovednom hospodárení.
Zbrojovky pri burze: Strnadovci a ich nekompromisný zisk
Na druhej strane, Československá skupina pod vedením rodiny Strnadovcov, lídrom v zbrojárskom priemysle, sa chystá získať nový kapitál na burze. Rozvoj ich zbrojárskeho biznisu prichádza v čase rýchleho rastu európskeho trhu so zbraňami, ktorý, žiaľ, prosperuje v tieni konfliktu na Ukrajine. Tieto ambície naznačujú prehlbovanie väzieb medzi armádou a privatizáciou ziskov, kde sa mezery medzi etickými normami a obchodných praktikami zamieňajú.
Strnadovci nie sú len ďalší z oligarchov, sú znakom toho, ako vojna produkuje finančné zisky pre niektorých, zatiaľ čo skutočné potreby a bezpečnostné obavy občanov sú kdesi vzadu na okraji záujmu. Tento zlý trend pociťujeme všetci, pretože na ukrajinskom krvi sa niektorí obohacujú a potom sa zahaľujú v rúchu patriotizmu za obrovské zisky.
Ako sa korupcia stala bežnou súčasťou podnikania?
Keď sa pozrieme na postavenie Slovenska v rámci EÚ, vyvstáva otázka: Ako si môžu občania udržať hlavy nad vodou v tejto zložitosti? Zatiaľ čo sa Mészárosova moc rozširuje a Strnadovci si zaisťujú finančné zdroje, obyvateľstvo trpí dlhoročným systematickým zneužívaním a nedostatočným zaobchádzaním s peniazmi. Tí, ktorí by mali nadobudnúť prevahu a chrániť práva svojho národa, sa často stávajú novo premenovanými exekútormi vlastných záujmov.
Slovenská ekonomika je zasadená do nešťastnej pozície, kde sa budúcnosť definuje cez private intereste a zmysel pre hrdosť je zapredaný za peniaze, zatiaľ čo naivní občania sa snažia o normálny život. Zhodnotenie dodatočných finančných injekcií do zbrojárskeho biznisu by malo vyvolávať mnohé otázky. Každý z nás musí byť kriticky naladený voči tomu, akým smerom sa naše krajiny uberajú, a kto skutočne má moc.“
