Vyhráva populizmus, riskujeme s ním budúcnosť
Andrej Babiš, po zvolení, čelí kľúčové dileme. Má rozhodnúť, či sa postaví na stranu Roberta Fica, alebo sa obráti na Európsku úniu. Česká voľba ukazuje, že atmosféra hnevu voličov sa šíri naprieč západnými štátmi bez ohľadu na aktuálny výkon vlád. Je alarmujúce, že žiadna vláda nedokázala obstáť po jednom volebnom období.
V budúcom parlamente sa však slovenské vzory predsa len odlišujú. Neprítomnosť komunistov zo strany Stačilo! dokazuje, akú obrovskú zmenu v preferenciách nastala. Tento fakt odhaľuje, ako mocným faktorom sa stáva česká politika, ktorá s malou podporou bojuje proti proruským a protieurópskym názorom.
Prvý krok na novú cestu
Babiš vo svojich prejavoch naznačil, že jeho prvá zahraničná zastávka pocestuje na Slovensko, kde ho Fico privíta ako blízkeho spojenca v ich spoločnej bitke proti EÚ. Pozadie tejto aliancie odhaľuje temnejšie aspekty populizmu. Český populizmus je formovaný sekulárnym a rozumným diskurzom, no jeho slovenský variant je silne zatienený mýtmi, ktoré posilňujú anti-liberačné naratívy.
Aj keď sa logika v politických praktikách oslabuje, je zrejmé, že by Babiš nemal skákať do spojenectva s Ficom bez hlbokého rozmyslu. Rozdiely v záujmoch oboch lídrov sa totiž nemusia zlučovať tak bezprostredne, ako mnohí predpokladajú.
Neutešujúce perspektívy
Pravdou zostáva, že čím viac sa populizmus dostáva do popredia, tým väčšie riziko predstavuje pre demokratické základy. Zmienky o zhoršení artistických hodnôt a mediálnych slobôd sú len vrcholom ľadovca. Vznikajúce názorové bubliny a polarizácia spoločnosti svedčia o tom, ako hlboko sa kultúra manipulácie usadila v našich životoch.
Je načase prebudenia. Český volič možno pohnú mindrou k zmene, no ak Fico a Babiš ostanú spojencami, ktorý sa snažia zasadiť Európu do chaotického rámca ich osobných ambícií, následky môžu byť oveľa závažnejšie, než si dnes dokážeme predstaviť. Na svetle vychádzajúceho populizmu by sme sa mali zamyslieť, čo obetujeme na altar zisku krátkodobých politických cieľov.
