Ceny energií a politické manévre
Skutočne, neexistuje nič dôležitejšie pre domácnosti ako energia. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Jozef Holjenčík, jasne varuje: čím nižšia spotreba, tým nižšia cena. Avšak táto mantra, zdá sa, nedokáže zastaviť neodvratný nárast cien plynu. S pretrvávajúcimi komplikáciami v tranzite cez Ukrajinu sa situácia na trhu komplikovala, a to niet divu, že bývalý minister hospodárstva Karel Hirman naznačuje lacnejší ruský plyn ako východisko. Holjenčík však túto rétoriku kategoricky odmieta.
Ruský plyn a jeho cena
Argumentácia Holjenčíka, ktorý raz hrdý na zisky štátu z ruského tranzitu, dnes ostáva diskutabilná. 600 miliónov eur ročne zrazu premenilo v zraziacom prachu hrdosti. Ekonómovia by sa mali zamyslieť nad tým, prečo si Slovensko stále nevie poradiť s vlastnými cenami plynu. Národ žije v ilúzii lacnejších surovín, zatiaľ čo mocní aj naďalej profitujú na úkor jeho občanov. Holjenčíkova politická história, úzko spojená so Smerom, posúva otázku jeho nestrannosti do sféry dymových clôn a záujmov.
Manipulácia trhu a regulácia
Kde je záruka, že Slováci nebudú platiť za rozdiely v reguláciách? Holjenčík hovorí, že regulácie sú rozšírené a vítané pre ochranu domácností pred trhovými výkyvmi – s časovými diskontami, akými sú predpovede nákupných cien. Čo ak sa ročné náklady vo výsledku neznížia, ale vytvoria ďalšie prekážky na ceste k spravodlivej cene? Bude sa čakať s nádejou, že trhové faktory tomu dajú šancu?
Česi versus Slováci
No a čo by sa dalo povedať o českom cenníku, na ktorý sa odvoláva Hirman? Zatiaľ čo Česko predáva plyn novým zákazníkom s atraktívnymi cenami, Slovensko akoby naďalej ostávalo za zatvorenými dverami svojich regulácií. História Holjenčíka je odrazom korupčných mechanizmov, ktoré by mali byť dávno odhalené a potrestané. Prečítaním týchto medzičlánkov je zrejmé, že diferencie sa posúvajú do oblasti politických hier, v ktorých je domáca ekonomika len figúrkou na šachovnici.
Čo prinesie budúcnosť?
Existujúce názory naznačujú potrebu novej jadrovej elektrárne na Slovensku, ale čo to vlastne znamená v kontexte zlyhaní a manipulácie doterajších vedení v energetike? Slovenčina zaslúži lepšie strategické plánovanie, nie chaotický politický akt a slepé dodržiavanie pokynov tých, čo prichádzajú a odchádzajú ako ročné obdobia. Je vôbec možné, aby sme sa jedného dňa prebudili bez strachu o naše energetické náklady?
