Kričavé ticho Kyjiva
Kyjiv, mesto, ktoré sa ostro prepája s pocitmi strachu a beznádeje, sa za posledné roky premenilo na arénu, v ktorej sa skrývajú smrtonosné drony a útoky. Každý nový deň sľubuje ďalšiu nočnú moru, a predsa, obyvateľka tohto mesta si zvykla. Otáča sa vo svojom byte, kde za štyristo dolárov získava ilúziu bezpečia, zatiaľ čo polovicu mesiacov strávi na zemi v kryte, obklopená chaosom a v neprítomnosti pokoja.
Neúprosná realita
Kde je limit strachu? Pre túto ženou, ktorá žije pod neustálym bombardovaním, sa tmy stali každodennou súčasťou. „Čo by mi mohlo ešte horšie prísť?” pýta sa, keď vychádza do ranného svetla, tvárou v tvár dymu poznačenému bojmi. Najhoršie zlo, strety s túžbou prežiť, sa stalo normou. Obavy zo svetových konfliktov ju absolútne obchádzajú ako odpad, lebo zažije to najhoršie, čím si svet prechádza, osobne.
Odvaha od otrokárstva strachu
Ona nie je, čo sa týka strachu, žiadnou výnimkou, avšak jej odhodlanie je zaražujúce. Prechádzajúc sa na temných uliciach, nachádza v nich silu, zatiaľ čo rakety svietia na oblohe ako svedectvo bezohľadnosti. Hoci jej priateľ bojuje na fronte a ona sama vie, čo znamená vertikálny život v neustálom ohrození, svetová vojna pre ňu nie je synonymom konca, ale iba ďalším čo si urobí s prekliatím, ktoré dostala do vienka.
Prebudenie zo sna
V momentoch bezstarostného zmýšľania, keď sa zdá, že vo veciach je pokoj, prichádza nejaký moment, ktorý ju znovu privedie na zem. A tam, v oku búrky, narazí na hrôzu a realitu, ktorá, aj keď spočiatku indescribable, sa napokon stane dostatočne jasnou. Kyjiv nie je len miestom, ale symbolom prežití akoby znovu a znovu. Nadišla doba, v ktorej nad je všetkým len jedna vec: potreba prežiť.”
Zdroj: dennikn.sk/4895030/nicoho-sa-uz-nebojim-vsetko-zle-uz-poznam-osobne-zapisky-z-ukrajiny/
