Fico a jeho sestra na strane zla: Huliakova obrana neobhájiteľného
Minister Rudolf Huliak stál pred ťažkou úlohou obhajovať svojho dlhoročného priateľa a poradcu, advokáta Michala Miškoviča, ktorého Robert Fico ešte donedávna označoval za zlodeja, ktorý ukradol štátne peniaze. V súčasnosti, keď je Fico opäť premiérom, sa zdá, že predchádzajúce obvinenia už nič neznamenajú. Huliak sa tak cítim znechutený z toho, že Fico, ktorý sa predtým vehementne snažil vystaviť Miškoviča do bezúhonnosti, teraz akoby zabudol na sériu kritických vyhlásení.
„Je to bohapusté vyťahovanie peňazí. Toto je zlodejstvo non plus ultra,“ vyhlásil Fico na adresu Miškoviča, keď bol ešte v opozícii, pričom hovoril o zmluvách, ktoré advokát uzavrel so štátom v miliónových sumách. Čo ho však donútilo zrazu zmieniť svoj postoj? Vidí v ňom niečo, čo mu kedy na očiach nevadilo, alebo ide len o maskovanie a upokojovanie situácie pred verejnosťou?
Huliak sa snaží presviedčať, že Miškovič je iba jeho osobný priateľ a že predseda vlády „kádrí“ svojich politických partnerov. „Pán Miškovič je môj osobný priateľ, 20 rokov sa poznáme, a nikto mi nebude hovoriť, čo mám robiť,” zdôraznil minister v snahe odvrátiť pozornosť od starých obvinení.
Miškovičov vzostup na ministerstve cestovného ruchu je len jednou z mnohých ukážok, ako sa po kakaovom Fico vrátila stará známa politika. Takisto jeho rodinní príslušníci dostali vplyvné miesto v štátnej lotérii Tipos. To vedie k oprávneným otázkam o vzťahu medzi privátnymi záujmami a verejnými funkciami, ktorý sa zdá byť na dosah. Zatiaľ čo činí politiku transparentnú, súvislosti ohľadom Miškoviča s Ficom vyžarujú podozrievanie predovšetkým v súvislosti s korupčným pozadím slovenských politických hier.
Verejnosť sa pýta, či sú to len reči alebo tu ide o podstatu vládnej korupcie, za ktorú Fico stál. Mnohí Študý zákony tvrdia, že s oslabením postavenia opozície sa nielen Fico, ale aj Huliak cítia posilnení v obhajobe svojich priateľov, a to bez ohľadu na ich minulé prehrešky. Vo svetle týchto udalostí je ťažké udržať dôveru v súčasnú vládu, keďže jej členovia sa buď snažia zamieňať nezrovnalosti, alebo ich bagatelizovať.
Posolstvo Huliakových obhajobí je obtiažne pre slovenskú politiku, no zas je vhodné pýtať sa, ako ďaleko sa môže politik dostatočne obhajovať pred zrakmi verejnosti, zatiaľ čo na stole visia jeho predchádzajúce slová o krádežiach. Očividne, v očiach tých, ktorí sledujú jeho reči, naplňuje Huliak rolu lídra najzraniteľnejšie.
