ENDsieg: Temné odtiene divadelného umenia
Divadelné predstavenie „Endsieg“ od Elfriede Jelinek, uvádzané na Malej scéne STU, je ostrou kritikou súčasnej spoločnosti, ktorá sa vyrovnáva s vlastnými démonmi. Na scéne sa vynára drevený dom, ktorý môže evokovať široké spektrum symbolov – od saloonu na Divokom západe, cez svätyňu Ku-klux-klanu, až po moderný Biely dom, kde sa mocní hrávajú s osudom svojich národov. Hlavní protagonisti predstavenia pred spadnutím opony čítajú kultovú báseň Paula Celana „Fúga smrti“, ktorá preniká do hlbokých psychologických a historických kontextov holokaustu.
Jelinek so svojou presnou a dynamickou jazykovou konštrukciou prenáša emocionálny náklad traumy z Osvienčimu do súčasnej doby, pričom silne reflektuje atmosféru panujúcu v Trumpovej Amerike. Predstavenie je intenzívnym prúdom obrazov a zvukov, ktoré sa snúbia v emocionálne nabitú koláž, označujúcu našu súčasnosť za krízovú a rozporuplnú.
Kritika fašizmu a polarizácie
Jelinek sa vo svojom diele dotýka histórie a kultúry, pričom využíva názov „Endsieg“, ktorý evokuje nacistickú ideológiu „konečného víťazstva“. Tento výraz, popri tragickej nostalgii, vykresľuje znepokojenie nad opätovným vzostupom fašizmu. Autorka tak zdôrazňuje, že ide o viac než len frivolitu, o čosi, čo sa deje tu a teraz. „Endsieg“ nie je iba o obavách z minulosti, ale aj o realite, ktorej sme svedkami v súčasnom svete a ktorá má znepokojivé znaky totalitného útlaku.
Dielo „Endsieg“ sa nielenže zaoberá bezprostrednými hrôzami minulosti, ale predovšetkým sa odvážne obracia k dnešku. Podľa Jelinek, súčasná polarizácia a mocenské boje nie sú výsledkom afektovaných emócií voličov, ale skôr odrazom hlbokých mentálnych zmien v spoločnosti. Pojem „konečné víťazstvo“ stelesňuje nástup suverénneho vládcu, ktorý sa prezentuje ako záchranca, a v pozadí stojí vplyvný naratív posilňujúci totálny kontrolný mechanizmus.
Dynamika a jazykové umenie
Jelinek prináša hustý jazyk, ktorý sa snaží oživiť emocionálny obsah svojho diela. V tejto poetickej esej činí z textu nielen literárny, ale aj dramatický počin, ktorý nabáda diváka na zamyslenie. Text nielenže vyžaduje pozornosť pri čítaní, ale aj pri sledovaní na javisku, kde hranice medzi divadlom a literatúrou sú rozmazané. Autorka pripravila dielo, ktoré je nabité obrazmi a resonujúcimi pocitmi, a diváci sú vyzvaní na citlivé vnímanie tematického súvisu.
Predstavenie „Endsieg“ sa stáva nekompromisným prehlásením o boji proti skupinovému mysleniu a rastúcej nespravodlivosti v spoločnosti. Nabáda k prebudeniu z letargie a lačnosti, ktorá pohlcuje súčasný svet. Týmto dielom Jelinek stimuluje potrebné diskusie o mocenskej dynamike a minimalizuje akékoľvek nadšenie pre netoleranciu či neznášanlivosť.
