Problematická ťažba magnezitu: Slovmag čelí kríze
Firma Slovmag Lubeník, známa ťažbou žiaruvzdorného magnezitu, sa ocitla na pokraji existenčných problémov a bola nútená dočasne pozastaviť ťažbu. Podľa vedenia spoločnosti sa toto rozhodnutie týka aj prepustenia časti zamestnancov, čím sa ohrozuje stabilita v Revúckom okrese, kde je Slovmag kľúčovým zamestnávateľom.
V priebehu roka 2025 firma ukončila pracovný pomer s 30 zamestnancami v banskej prevádzke, pričom ďalších 15 dostalo možnosť zamestnať sa v iných oblastiach firmy. Aktuálne zostáva v banskej prevádzke len 14 zamestnancov, ktorí vykonávajú len nevyhnutné zabezpečovacie činnosti.
Vláda ponúka riešenie v podobe krytov civilnej obrany
Vedenie Slovmagu o pomoc požiadalo vládu, ktorá navrhla, aby sa z baní vybudovali dočasné kryty civilnej obrany. Tento plán by umožnil zakonzervovať súčasné banské dielo a v prípade zlepšenia ekonomickej situácie obnoviť ťažbu. Z duchu spolupráce sa vyjadril aj člen predstavenstva a finančný riaditeľ Slavomír Sabol, ktorý potvrdil, že spoločnosť by podporila iniciatívu vlády pri hľadaní nového využitia existujúcich banských diel.
Ministerstvá vnútra a hospodárstva, ktoré sú pod jurisdikciou strany Hlas, odhadujú náklady na zakonzervovanie jednej bane na približne 2,8 milióna eur, no zatiaľ nie je jasné, kto tieto náklady pokryje.
Príčiny finančných problémov
Slovmag sa potýka s finančnými ťažkosťami už dva roky, odkedy musel prepustiť dôležitú časť svojich zamestnancov a jeho tržby klesli o polovicu. Vedenie spoločnosti predpokladalo, že rok 2025 by mohol priniesť zlepšenie, avšak situácia sa zhoršila, čo viedlo k ďalšiemu poklesu ťažby.
Hlavnou príčinou problémov je zhoršená situácia v európskom oceliarskom priemysle, na ktorý Slovmag vyváža svoje produkty, konkrétne žiaruvzdorné magnezitové materiály. Tieto materiály sú nevyhnutné pre výmurovky pecí používaných v oceliarňach, cementárňach a pri výrobe vápna.
Tradícia ťažby magnezitu
Ťažba a spracovanie magnezitu v oblasti Lubeníka majú viac ako 100-ročnú tradíciu, a preto je to kriticky dôležité nielen pre zamestnanosť v regióne, ale aj pre zachovanie historického a ekonomického významu tejto činnosti. Akékoľvek opatrenia musia zabezpečiť budúcnosť firmy a jej zamestnancov, bez toho, aby sa zanedbala potreba ochrany a využitia prírodných zdrojov.
