Slovenská ekonomika: Aký je reálny stav?
V treťom kvartáli tohto roka sa slovenská ekonomika, prekvapujúco, rozrástla o 0,3 % medzikvartálne a o 0,9 % v medziročnom porovnaní. Hoci tento výsledok prekonal očakávania, stále je potrebné poznamenať, že zaostáva za rozvojom okolitých krajín. Česko a Poľsko vykázali výrazne vyšší rast, pričom Česko sa hrdila 3,7 % a Poľsko 2,7 %, čo len posilňuje obavy o prehlbovanie života v úroveň medzi týmito štátmi a Slovenskom.
Ekonomický výkon Slovenska zaostal aj za priemerným rastom EÚ a eurozóny. Marek Gábriš z ČSOB varuje, že sa nám životná úroveň v EÚ vzďaľuje. Susedné krajiny sa momentálne vyvíjajú omnoho rýchlejšie, a tak porovnávať s nimi sa stáva čoraz ťažším.
Prečo je rast taký slabý?
Jedným z hlavných faktorov brzdícich rast sú americké clá a konsolidačné opatrenia. Aj keď sa hrubý domáci produkt (HDP) v treťom kvartáli zvýšil oproti predchádzajúcemu štvrťroku, pokračujúce problémy v priemysle a slabšia spotrebiteľská dôvera signalizujú, že ekonomické oživenie nie je také silné, ako by sa mohlo zdať.
Väčšina priemyselných odvetví sa naďalej potýka s pretrvávajúcimi problémami a domácnosti zostávajú pri rokovaniach opatrné. Mierne zlepšenie zaznamenaného v septembri v sektore automobilového priemyslu nedokázalo kompenzovať nepriaznivý vývoj z predchádzajúcich mesiacov. Rovnako analytici Národnej banky Slovenska upozorňujú na to, že väčšina odvetví bojuje s nedostatkom dopytu.
Spotrebiteľské výdavky a ich dôsledky
Analytici z Inštitútu pre finančnú politiku (IFP) varujú, že súkromná spotreba v treťom kvartáli síce rástla, avšak táto dynamika prevyšuje rast ekonomiky, čo môže naznačovať, že obyvatelia siahajú po svojich úsporách. Citeľný nárast investícií v stavebníctve naznačuje pozitívny pohyb, avšak aj tam sa sledované tržby niekoho spomalia.
Pracovný trh ostáva oslabený, za posledné tri mesiace došlo k poklesu zamestnancov o tri tisíc. Ekonomicky je Slovensko jednou z máloktorých krajín EÚ, kde zamestnanosť ešte nedosiahla predpandemické úrovne, s poklesom o 17 tisíc ľudí oproti roku 2019. Najviac zasiahnuté sú priemyselné a menej produktívne sektory, kde situácia prináša pre zamestnanosť vážne dôsledky.
Nádeje na zlepšenie
Podľa odborníkov sa slovenská ekonomika môže v nasledujúcich kvartáloch pomaly zotavovať, ak sa stabilizuje medzinárodné obchodovacie prostredie a klesnú administratívne náklady. Na oživenie ekonomiky by mali mať pozitívny vplyv aj nižšie úrokové sadzby a financovanie z plánu obnovy, ktoré sú kľúčové pre reštart podnikania. Avšak pravdepodobnosť ďalšieho rastu ostáva neistá, a očakávania pre rok 2024 sú odhadované na 1,3 %, zatiaľ čo NBS je v predpovediach oveľa opatrnejšia s prognózami o 0,5 %.
