Richard Sulík: Odstavenie z SaS a bezstarostná budúcnosť
Richard Sulík, bývalý minister hospodárstva a čestný predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS), čelí nezvyčajnému obdobiu po svojom odstavení z kandidátky. V rozhovore, ktorý poskytol nedávno, otvorene hovoril o svojich pocitoch, bezstarostnom cestovaní a politike, ktorá mu bola odobratá.
Pôvodne sa dosť dlhý čas skrýval pred verejnosťou, pričom jeho cesty viedli cez Austráliu a množstvo ázijských krajín. „Bola to prvá príležitosť za tridsať rokov, kedy som si mohol dopriať skutočný únik,“ vyjadril sa Sulík. Zjavne sa mu páčilo, že mohol ísť, kam chcel, bez nutnosti plánovania. To mu umožnilo zažiť pokojnú atmosféru, ktorú politika obvykle neprináša.
O otázke politickej budúcnosti hovoril s určitým nezáujmom: „Áno, nazval by som sa politickým dôchodcom.“ Tento termín, hoci znie skepticky, naznačuje stav, keď sa Sulík nepripravuje na žiadne aktívne návraty na politickú scénu, ani na žiadne doslovné odhodlanie na zbieranie síl pre ďalší boj. Jeho vnímanie však odráža jeho frustráciu z politického prostredia, v ktorom sa ocitol.
V súvislosti so svojím vyjadrením k politike Sulík naznačil, že jeho odchod z SaS bol spôsobený osobnými pocitmi, takže sa zdá, že sa snaží vytvoriť akúsi alternatívu, kde by mohol žiť bez politického stresu. V relácii sa dotkol aj otázky ohľadom svojho syna, kedy vyjadril pocit hanby za to, že jeho syn musel v posledných mesiacoch čeliť tlaku médií a verejnosti.
Richard Sulík si uvedomuje vážnosť situácie, aj keď sa mierne usmieva nad faktom, že horšie veci sa dejú na svete. V jeho hlase však ešte doznieva bezstarostnosť, akoby sa pokúšal zasadiť svoju skúsenosť do širšieho kontextu, ktorý by odstavil osobné problémy od vážnych politických otázok.
Či sa považuje za chybu, že do SaS priviedol politikov z inej strany, naznačuje, že si plne uvedomuje ťažkosti, s ktorými sa strana momentálne potýka. Ak sa zamyslí nad otázkou politického návratu, vyjasní si svoje priority a nakoniec sa môže rozhodnúť, či chce byť súčasťou budúcnosti SaS alebo nie.
