Pavol Gašpar zradil českú tajnú službu
Riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Pavol Gašpar sa dostal pod paľbu kritiky po tom, čo sa ukázalo, že zradil dôveru českých tajných služieb. Podľa zistení slovenského a českého Denníka N sa Gašpar v roku 2024 neukázal ako partner, ako tvrdil, ale naopak, pomohol aktérovi proruskej siete, čo má vážne následky pre bezpečnostnú situáciu v regióne.
Po žiadosti o spoluprácu zo strany Českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) po odhalení proruskej siete okolo webu Voice of Europe, Gašpar síce deklaroval podporu, avšak jeho činy boli v ostrom rozpore s tým, čo sľúbil. Získal totiž dočasné útočisko pre ukrajinského občana Arťoma Marčevského, ktorého Česi zaradili na národný sankčný zoznam kvôli jeho silným väzbám na Rusko. Týmto krokom Gašpar zasadil ranu dôvere medzi českými a slovenskými spravodajskými zložkami.
Marčevskij, ktorej status sa odvíjal od detekcie jeho napojenia na ruské vplyvy, mal dostatok času na vybavenie svojich záležitostí vďaka „ochrane“, ktorú mu poskytli slovenské orgány. Situácia sa vyhrotila, keď sa objavili dôkazy o tom, že takzvaná operácia, ku ktorej sa Slovensko zaväzovalo, bola v skutočnosti sabotovaná vlastnými riaditeľmi.
Na pozadí týchto udalostí české spravodajské jednotky informovali o nebezpečenstve hrozby vplyvu ruských operácií na volebné procesy v Európe. Investigatívne novinárske články svedčia o prepojení Marčevského na postupy, ktorými sa ruské služby pokúšali ovplyvniť výsledky európskych volieb. Česko a ďalšie západné tajné služby reagovali na toto odhalenie s vážnosťou, no pád Gašpara v spojení so slovenskou SIS vytvára atmosféru nedôvery.
Odpovede štátnych orgánov na otázky týkajúce sa tejto problematiky sú zatiaľ nezodpovedané, čo len podčiarkuje chaos a nedostatok transparentnosti vo vyšetrovaní. Česká BIS sa vyjadrila, že sa k incidentu nebude vyjadrovať, a slovenská SIS a ministerstvo vnútra nezareagovali na dopyty zo strany médií.
Varovania ignorované
Českí spravodajcovia verejne upozornili na závažnosť situácie, no zdá sa, že slovenské autority brali tieto varovania na ľahkú váhu. Gašparova zrada dôvery vyvoláva otázky o funkčnosti a integrite Slovenskej informačnej služby pod jeho vedením. Stáva sa tak opäť terčom kritiky za neschopnosť zabezpečiť štátne záujmy a chrániť národnú bezpečnosť pred vonkajšími hrozbami.
Táto situácia tak vyvoláva obavy o celkovú ochotu slovenských spravodajských agentúr v spolupráci s ich zahraničnými partnermi a o ich schopnosti konfrontovať narastajúce vplyvy v čase politických a bezpečnostných kríz.
