Rok 2025: Rozvrat svetového poriadku a ťažké časy pre Európskych spojencov
Keď Donald Trump znovu zavítal do Bieleho domu na začiatku roka 2025, mnohí očakávali zmeny v americkej zahraničnej politike. Avšak nikto nepredpokladal, že jeho vplyv bude tak devastujúci, aby spôsobil rozvrat svetového poriadku. Trump sa voči spojeneckým krajinám, ako je Ukrajina, správa nepriateľsky a namiesto toho preukazuje bezprecedentnú náklonnosť k autokratom, ako sú ruský prezident Vladimir Putin či severokórejský lídr Kim Čong-un, pričom sa tvári, že zastupuje záujmy Spojených štátov.
REPORTÉR Denníka N Mirek Tóda hovorí, že Trump distancoval USA od Európy a vyslal signály, že Európania by sa na Ameriku nemali spoliehať. Historici budú pravdepodobne považovať posledné mesiace za zlomové. Mnoho politických analytikov konštatuje, že najvplyvnejším štátnikom na svete je v súčasnosti človek s mentálnym postojom rozmaznaného dieťaťa, ktoré sa snaží dosiahnuť svoje bez akýchkoľvek obmedzení.
Rok 2025 sa ukázal byť pre Ukrajinu a jej spojencov mimoriadne komplikovaný, pričom po hádke v Bielom dome medzi Trumpom, jeho viceprezidentom J. D. Vanceom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa rozhodlo o zastavení vojenskej pomoci Kyjivu. Takáto situácia len posilnila pocit bezmocnosti a nedostatku vojakov na ukrajinskej strane.
Pre európske krajiny to predstavovalo alarmujúcu realitu: musia sa začať starať o svoju obranu bez pomoci zo Spojených štátov. Hlavní lídri, ako francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a nový nemecký kancelár Friedrich Merz, začali čelili situácii s vedomím, že potrebujú naštartovať vlastný obranný priemysel, aby sa dokázali brániť pred narastajúcim ruským agresorom.
Vďaka americkým clám, ktoré prezident Trump uvalil takmer na všetky krajiny okrem Ruska, sa Európania museli vyrovnať s nečakanými ekonomickými ťarchami. Zatiaľ čo Trump vo svojej zahraničnopolitickej rétorike aktívne presadzoval rozvrat, na Aljaške sa stretol s Putinom, čím posvietil na svoj neochvejny plán na presadzovanie amerických záujmov na úkor tradície transatlantických vzťahov.
Svetový konflikt, najmä na Ukrajine, sa posunul od boja o územie k otázkam existencie samotného štátu. Ukrajinská armáda zažívala pretrvávajúce problémy s nedostatkom vojakov, čo zhoršilo jej pozíciu na bojisku, a čelila neustálym hybridným operáciám zo strany Ruska, ktoré zahŕňali narušenie vzdušného priestoru a dezinformačné kampane.
V Európe sa zároveň zreteľne zvyšoval vplyv pravicových a extrémistických politikov, čo sa ukázalo aj vo výsledkoch volieb v Nemecku, Rakúsku a Česku, kde populistické strany vyhrali alebo získali významné zastúpenie. Tento trend prostredníctvom pestovania strachu a populizmu naznačuje posun spoločenských hodnôt a chápania geopolitických tém.
Rok 2025 sa teda zapíše do dejín ako obdobie, keď sa svetový politický rozvrh zmenil, a to nielen v súvislosti s Trumpovou administratívou, ale aj s dôsledkami, ktoré budú mať dlhodobé následky na geopolitické vzťahy, aliancie a životy miliónov ľudí nielen v Európe, ale aj na Blízkom východe, kde vojna v Pásme Gazy stále pokračuje s devastujúcimi dopadmi na civilné obyvateľstvo a zhoršujúcou sa situáciou medzi Izraelom a Iránom.
