Namiesto demokracie chcel hovoriť o tanečnej sále. Ako vznikal rozhovor s Trumpom
Donald Trump, bývalý prezident USA, mal počas dvojhodinového rozhovoru s reportérmi denníka The New York Times v Oválnej pracovni príležitosť ukázať svoju povahu. Bol to moment, keď sa snažil presadiť ako rešpektovaný líder, no zároveň nedokázal potlačiť tendenciu sťažovať sa na nedostatok uznania, ktorý pociťoval od médií, politických spojencov a ďalších autorít.
Práve v tejto atmosfére, kedy jeho vláda čelila chaosu, ktorý sám značnou mierou spoluvytváral, Trump zvolil úlohu pozorného hostiteľa. Stlačením tlačidla privolal obsluhu, požiadal o vodu a diétnu kolu, zatiaľ čo svoje návštevy uchvátil opisovaním zmien, ktoré urobil v Oválnej pracovni. Predstavoval sa ako „staviteľ“ z Queensu, posadnutý dizajnom Bieleho domu. Rozprával o svojim úspechoch v oblasti nehnuteľností a tvrdil, že v tejto sfére bol možno aj úspešnejší než v politike, pričom všetko komentoval s istou dávkou nostalgie a pýchy.
Trump preukazoval otcovskú starostlivosť voči svojim prítomným poradcům, ich pomenúval ako „deti“. V jeho prítomnosti sa objavovali aj leadershipové nuansy, ktorými sa snažil udržať kontrolu a svoju dominantnú pozíciu. V tejto súvislosti sa jeho rétorika mohla zdať niekedy až detinská, keď sa vyjadroval o svojich kolegoch v politike, pričom ich navliekal do emocionálnych šiat, ktoré zdôrazňovali ich podriadenosť voči nemu.
Avšak, prúd myšlienok v jeho prejavoch bol roztrhnutý neustálymi premenami jeho identity: od podnikateľa, cez prezidenta, až po vytrvalého bojovníka za uznanie. Pri komunikácii s reportérmi sa objavovali snahy o demonštráciu vitality a odhodlania, čoho výsledkom bolo nepredvídateľné a niekedy chaotické stretnutie. Trump sa snažil maskovať svoj vek a zdravie, avšak to len dokresľovalo obraz človeka, ktorý sa snažil zbytočne presadiť za každú cenu.
V konečnom dôsledku sa zdá, že aj za dverami Bieleho domu, vo sfére moci a autority, byl Donald Trump neustále omračovaný predchádzajúcou slávou vo svete nehnuteľností a neprestajne sa holejúc našim demokratickým hodnotám, ktorých skutočne nie je schopný čelne reagovať so všetkou vážnosťou tak, ako by mal.
