Najpravicovejší marxisti na svete: Prečo je Čína priemyselná veľmoc a kde Američania urobili chybu
V roku 2008 sa v USA uskutočnilo významné rozhodnutie, keď kalifornská vláda schválila výstavbu vysokorýchlostnej železničnej trate, ktorá mala spojiť San Francisco a Los Angeles. V rovnakom období Čína začala budovať trať medzi Pekingom a Šanghajom. Obe železničné trate mali dosahovať dĺžku približne 1 300 kilometrov. Zatiaľ čo čínska trať bola dokončená v roku 2011 s nákladmi 36 miliárd dolárov, kalifornský projekt sa po 17 rokoch práce dostal len na malý úsek a jeho rozpočet vzrástol na alarmujúcich 128 miliárd dolárov.
Táto situácia vyvoláva zásadnú otázku: prečo dokáže Čína realizovať takéto projekty s neobyčajnou rýchlosťou, zatiaľ čo USA čelí nekonečným obštrukciám? Odpoveď sa nachádza v knihe Dana Wanga, Breakneck: China’s Quest to Engineer the Future. Wang popisuje Čínu ako technokratický štát, kde inžinieri bez váhania budujú obrovské stavby a infraštruktúru, pričom ignorujú finančné a ľudské náklady.
Na druhej strane, USA sa transformovali na štát právnikov, ktorých úlohou je blokovať procesy, a to bez ohľadu na to, či sa dotýkajú dobrých alebo zlých projektov. Týmto spôsobom sa vytvára prostredie, kde sa sťažuje rýchlosť realizácie akýchkoľvek projektov.
Wang, pôvodom z Číny, emigroval do Kanady vo veľmi mladom veku. Po presťahovaní sa na predmestie Philadelphie a následnom štúdiu v New Yorku, sa nakoniec vrátil do Číny, kde pracoval šesť rokov. Počas tohto obdobia bol prostredníkom medzi americkými investormi a čínskymi technologickými firmami, a získal nesmierne cenné poznatky o dynamike čínskej ekonomiky. „Všade som cítil ohromujúcu, miestami až bezohľadnú rýchlosť, s akou Čína napreduje,“ uvádza Wang vo svojej knihe.
Čína, a to v kontraste so Spojenými štátmi, je známa svojou schopnosťou rýchlo inovovať a reagovať na potreby trhu. Wang uvádza rôzne faktory, prečo Čína predbieha USA, a to vrátane efektívneho a bezohľadného prístupu vlády, ktorá neváha nasadiť všetky dostupné prostriedky na podporu priemyslu a technológie.
Dôvody, prečo je čínsky vládny režim považovaný za ultrapravicový, aj keď sa oficiálne hlási k marxizmu, sú predmetom diskusií. Wang sa v knihe zaoberá aj tým, akou silou a prísnosťou dokáže čínsky režim ovládať obyvateľstvo, a to vrátane drastických opatrení, akými boli lockdowny počas pandémie COVID-19.
Okrem toho kniha poukazuje na to, prečo by sa západné vlády mali naučiť znova budovať infraštruktúru a investovať do priemyslu, namiesto toho, aby len regulovali. Výrazne to súvisí s potrebou reštaurácie priemyselných kapacít, ktoré sú v súčasnej dobe kľúčové pre ekonomický rozvoj a prosperitu.
Na záver Wangovej analýzy zostáva výzva pre Západ, aby sa zamyslel nad svojou cestou a poučil sa z chýb, ktoré viedli k stagnácii vo výstavbe a inováciách, zatiaľ čo Čína sa naplno rozbieha ako priemyselná veľmoc, ktorá využíva všetky dostupné možnosti pre svoj rozvoj.
