NATO ako psychologická barlička Európy
Po skončení studenej vojny sa NATO stalo centrom európskej dôvery a bezpečnosti, pričom jeho stúpenci ho považovali za viac než len obrannú alianciu. Nielenže plnilo funkciu vojenskej ochrany, ale stalo sa aj náboženstvom, ktoré definovalo geopolitickú orientáciu Európy. Avšak, na pozadí súčasnej politickej klímy, najmä v súvislosti s prezidentovaním Donalda Trumpa, sa objavujú obavy o životaschopnosť a relevanciu tejto aliancie.
Trumpove provokatívne vyhlásenia, jeho znepokojivá politika voči EÚ a pokusy o „získanie“ Grónska vzbudzujú otázky o tom, či NATO už nie je len psychologickou barličkou, ktorá vytvára falošný pocit bezpečia. Historici sa dnes môžu pýtať, či sa európske národy nedostali do stavu, kde veriť v bezpečie garantované Američanmi dieje dôvodom ich existenciálnych obáv. V súčasnosti, kde iba 16 percent Európanov považuje USA za skutočne dôveryhodného spojenca, je norma okolo NATO podrobovaná stále ostrejšej kritike.
Maginotova línia moderného sveta
Na elitu Francúzska sa po prvej svetovej vojne spoliehala psychologická istota vyplývajúca z budovania Maginotovej línie. Avšak táto psychologická barlička, ako ju nazval historik William L. Shirer, sa nakoniec ukázala ako fatálne neúčinná. Tým, že sa Francúzi spoliehali na nepokoje, ktoré chránili ich hranice, sa ukázali byť zraniteľní voči prekvapujúcim útokom, ktoré prišli od severu. Dnes sa zdá, že NATO, podobne ako Maginotova línia, môže vytvárať zlý pocit istoty, ktorá podceňuje emerging výzvy a potencionálne hrozby.
Otázky európskej obrany
Rastúcej frustrácii z nespokojnosti s americkým príspevkom k európskej bezpečnosti by mala predchádzať snaha EÚ o samostatnosť. Politici v Európe si priznávajú, že Američania už nie sú spoľahlivým partnerom, avšak aj naďalej v otvorenom diskurze zdôrazňujú, že NATO je pre európsku obranu nevyhnutné. Avšak, takýto prístup naráža na rastúcu verejnú nedôveru, kde sa pätina Európanov odváži označiť USA za rivala alebo nepriateľa.
Prípadová štúdia budúcej stability
Ak sa spoločne vytvorí dojem, že NATO je prežitok z minulosti, postaví sa EÚ pred zásadné rozhodnutie. Namáhaná jednotná politika pre obranu môže byť ťažko dosiahnuteľná, keď sa vyhliadky na spoločnú bezpečnosť zdajú byť roztrhnuté, tak ako to naznačuje dnešný vývoj. Očakávané strategické zmeny by mohli byť vzhľadom na existujúce výzvy potrebné, avšak budú si vyžadovať odvahu a víziu z politických vodcov.
