Ficova vláda v oblasti hospodárskej politiky: Nedosiahnuté ciele a narastajúci dlh
Ficova vláda deklarovala cieľ dosiahnuť deficit vo výške 4,1 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok. Avšak, podľa predbežných odhadov Rozpočtovej rady sa očakáva, že skutočná hodnota sa môže vyšplhať až na 4,4 percenta. Tento rozdiel reprezentuje zhruba 407 miliónov eur, čo sú značné prostriedky, ktoré vláda nedokáže odraziť od pôvodne stanoveného plánu.
Od roku 2020 sa vláda snaží konsolidovať rozpočet, avšak napriek týmto snahám sa nezastavil rast verejného dlhu. Podľa ukazovateľov, 4,4 percenta deficitu naznačuje, že výdavky prevýšili príjmy o spravodajných 6,2 miliardy eur. K tomu sa pridáva aj pomalý rast slovenskej ekonomiky, pričom predpokladá sa, že v tomto roku nedosiahne ani jednopercentný nárast.
Parlament schválil rozpočet ešte na konci októbra a Rozpočtová rada následne aktualizovala prognózu na základe schváleného plánu energopomoci, aktuálnych makroekonomických údajov a údajov o dovoze vojenskej techniky. Nové výdavky spojené s vojenskou technikou sa odrazia v deficitoch až v období, keď táto technika dorazí na slovenské územie.
V najnovšej revízii hodnotenia rozpočtu sa ukazuje, že bez ďalších razantných škrtov by štátny dlh mohol prekročiť kritické hranice, pričom sľuby vlády o znižovaní deficitu sú čoraz menej presvedčivé.
Analýza navyše poukazuje na to, že vláda plánuje bojovať proti daňovým únikom, avšak o skutočnom šetrení sa v oficiálnych vyhláseniach nehovorí. Okrem toho, ekonomické odborné kruhy a institucie ako OECD odporúčajú Slovensku, aby znížilo daňové zaťaženie práce a zároveň zvýšilo majetkové dane, čo naznačuje potrebu zásadných reformných krokov v oblasti hospodárskej politiky.
Ficova administratíva sa zdá byť v zajatí čoraz komplexnejších ekonomických problémov, pričom navrhované opatrenia neprinášajú želané výsledky a verejnosť stále čelí závažným výzvam v oblasti udržateľnosti rozpočtu a hospodárskeho rastu.
