Kedy má človek právo vziať spravodlivosť do vlastných rúk?
Na nočnej ceste domov sa trojčlennej rodine prihodí drobná nehoda. Na neosvetlenej kamenistej ceste im pod kolesá vbehne túlavý pes. Otec rodiny, menom Eghbal, je vzrušený a vyhľadáva pomoc v blízkom autoservise, kde sa snaží nájsť cestu k záchrane.
Keď Eghbal vstúpi do servisu, automechanik Vahid okamžite spozornie. Zvuk jeho kráčania ho šokuje – zapamätal si ho z dávnych čias, pred tým, než mu zavreli oči v krutom svete teheránskeho väzenia. Ten špecifický zvuk, ktorý sa objavuje pri každom kroku s protetickou nohou, vyvoláva v ňom paniku. Vahid zažil hrôzy, ktoré by nikto nemal zažiť, a pripomienka na Eghbala mu pripomína známy strach.
Vahid sa slabo usmieva, uvedomujúc si, že ten muž, ktorý pred ním stojí, nosí hmotné napomenutie krutého bývalého režimu. Jeho myšlienky sú plné predsudkov a vzrušenia, pretože po všetkých tých rokoch si konečne myslí, že môže urobiť niečo s ujmou, ktorú zažil. Cíti sa osobne zodpovedný za to, čo sa stalo, a stal sa svedkom, ktorý by mal prerozprávať svoj príbeh.
Príbeh Jafara Panahího
Režisér Jafar Panahí, známy svojou odvahou a umením, sa stal symbolem boja proti represii islamského režimu. Dvakrát navštívil väzenie Evin a obaja razy sa mu podarilo uniknúť fyzickému mučeniu, ale jeho duša bola omámená bolesťou a traumou, ktorú tam zažil. Jeho umenie sa stalo jeho zbraňou, a aj keď sa ho snažili pripraviť o kreativitu, on nerezignoval.
„Prostredie okolo mňa ma inšpiruje. Tým, že ma zavriete do väzenia, sa môj duch len posilní a nájdem spôsob, ako sa vyjadriť,“ tvrdí Panahí s odhodlaním, ktoré je nielen inspirujúce, ale aj dramatické. S každým zafarbením jeho filmov sú jeho príbehy prenikavé a odrážajú utrpenie jeho národa.
V dňoch, kedy je sloboda potláčaná a hlasy utlačované, Panahí ukazuje skutočnú moc umenia ako prostriedku k odhaleniu nespravodlivosti. Jeho dielo predkladá otázky o morálnej zodpovednosti jednotlivca vo svete, kde spravodlivosť nie vždy prichádza spontánne a kde je často potrebné vziať spravodlivosť do vlastných rúk.
Súčasne vyvstáva zásadná otázka: Aké je právo jednotlivca alebo skupiny na čin, ktorý vystupuje proti tyranii? Táto téma ostáva jednou z najdiskutovanejších a najcitlivejších otázok súčasnej doby, ktorá sa vracia k jadru ľudskej existencie a nádeje na lepší svet.
