Žilinka opäť hovoril o politickom tlaku na prokuratúru
Maroš Žilinka, generálny prokurátor, sa opäť ocitol v pozornosti verejnosti, keď v uplynulom týždni predstúpil pred Výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý vedie Richard Glück. Témou rokovania boli závery bratislavskej prokuratúry týkajúce sa darovania vojenskej techniky Ukrajine. Žilinka sa však ostro postavil proti výsledkom tohto konania a považoval ich za neadekvátne. „Je to nehanebnosť,“ zhodnotil svoje pocity z tohto stretnutia.
Predseda Glück požadoval objasnenie rozhodnutí krajského prokurátora vo veci dodávok zbraní, pričom Žilinka obvinil, že situácia jasne vykresľuje politický tlak, ktorý sa snaží zasahovať do rozhodovania prokuratúry. Tento scenár nie je pre Žilinku nový. Už pred tromi mesiacmi sa konalo obdobné stretnutie, kde sa prejednával spor medzi ním a odvolaným žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom, ktorý sa dotýkal prípadov súvisiacich s osobami z blízkeho okolia premiéra Roberta Fica.
Glück si do výboru predvolal aj krajského prokurátora Rastislava Remetu a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Andrassy, ktorý v minulosti upozornil na pochybenia pri darovaní munície, sa k situácii vyjadril ako k politickej hre, od ktorej sa odmieta dištancovať. Po dvoch hodinách rokovaní sa otázky, ktoré sa prejednávali, ukázali ako mimo kompetencií NKÚ, keďže Andrassy podotkol, že jeho úlohou nie je kontrola prokuratúry.
Zaujímavý zvrat nastal, keď sa krajský prokurátor Remeta na výbor vôbec nedostavil. Žilinka zároveň upozornil, že nedal súhlas na Remetovo vystúpenie. Vysvetlil, že zatiaľ čo on podlieha kontrole parlamentu, Remeta nie. Tieto okolnosti naznačujú, že väčšina diskutujúcich viedla debatu bez prítomnosti jeho kolegu z prokurátorskej sféry. Predseda Glück tak musel mať na zreteli, aké dôsledky môže mať jeho rozhodnutie o pozvánke.
Žilinka nakoniec výboru venoval 15 minút, počas ktorých opísal potenciálne nebezpečenstvá a tlak, ktorý na neho vyvíjali. V tejto súvislosti argumentoval, že situácia vplýva na dôveryhodnosť a autonómiu prokuratúry. Z pohľadu Žilinku je jasné, že ak sa týka politických otázok, prokuratúra by mala zostať oddelená od vplyvov exekutívy. Týmto spôsobom sa snažil obhájiť svoje rozhodovanie a posilniť integritu inštitúcie, ktorú reprezentuje.
