Putinova arogancia a zhoršujúca sa situácia
Donald Trump, nedávno známy svojou voľným prístupom k Vladimirovi Putinovi, teraz začína nielen strácať trpezlivosť, ale aj časom sa formuje k jeho neúplne samostatnej politike voči Rusku. Prechod od priaznivého prístupu k akémusi ultimátu pre Putina je neprehliadnuteľný. Trump vyžaduje krok späť, ak Rusko nehodlá pohnúť s vojenskými aktivitami v oblasti Ukrajiny. Nepokoje v Kyjeve a naďalej tragické dopady týchto útokov len posilňujú tlačenie na ruského prezidenta, aby sa konečne postavil k situácii vážne.
Taktika európskych lídrov
Nejde však len o Trumpa, zdá sa, že taktický prístup európskych lídrov sa stáva nezanedbateľným faktorom. Od chvíle, čo sa Trump vrátil k moci, viacerí lídri, niektorí s otvoreným odporom, iní zas s poklonami, sa snažia nájsť najúčinnejší spôsob, ako s ním naložiť. Posledná séria Trumpových príspevkov o Rusku a humanitárne otázky v Gaze ukazuje, že tieto náznaky sa stali viac ako len prázdnymi slovami. Zmena tónu môže ovplyvniť to, ako EÚ chráni svoje vlastné záujmy na pozadí Trumpovho mandátu.
Vyžaduje si situácia v Gaze reakciu?
Putin totiž nadobúda silnejší naratív, kde sa Trumpova frustrácia ešte priamo spája s jeho vnímaním humanitárnych kríz, ako je situácia v Gaze. Práve túto oblasť totiž z Európy silno vnímajú a Rusko s nevyhnutne ospravedlňujúcim vyjadrením len zrozuje vo svoj prospech. Komplexnosť vzťahov je načrtnutá pred očami medzinárodného spoločenstva.
Čo naznačuje posledný vývoj?
Pri pozornej analýze Trumpovho prístupu sa však zdá, že nie celý svet sa skloní pred jeho príkazmi a ultimátami. Ešte nedávno vyzeral láskyplne voči Putinovi, teraz sa zdá, že americký prezident je pod silným tlakom obmedziť sa medzi dvojakými tlačovými kurzami a hrozbami voči Rusku. Frustrácia rastie a mieri priamo na vodcu Kremľa. Stojíme pred otázkou: ako ďaleko sú lídri ochotní zájsť, aby si udržali svoj vplyv na Trumpa, a aké následky prinesie tento vývoj?
