Hlboká strata a osobné príbehy: Cesta k uzdraveniu
Lucia Kubíny, dula a bývalá školská sociálna pedagogička, sa nepochybne potýkala so skúškami, ktoré formovali jej život. V roku 2020 založila občianske združenie Tanana, ktoré sa zameriava na podporu žien a rodín zažívajúcich devastujúcu stratu dieťaťa. Jej osobná tragédia, ktorú sa rozhodla odhaliť, je viac než len individuálny boj; je to výkričnik, ktorý odhaľuje temnú realitu mnohých rodín, ich bolesti a vytrvalosti.
Strata: Viac než len prázdno
Strata dieťaťa v tehotenstve alebo bezprostredne po ňom je skúsenosť, ktorá zasahuje hlboko do psychológie matiek. Slovo „strata” sa stáva synonymom konečnosti, ale jeho význam presahuje jednoduché vyjadrenie absentujúcej bytosť. Je to o podvedomých predstavách, o stratenej budúcnosti, o nevyslovených snoch a nerealizovaných nádejoch. Lucia hovorí o tom, ako roky pomoci iným predchádzali jej schopnosti začať hovoriť o vlastnej bolesti. Vidí v tom svoj osobný rozpor, keďže jej pomoc je zároveň prostriedkom uzdravovania.
Nepríjemná pravda o štatistikách
Štatistiky o potratovej a perinatálnej úmrtnosti na Slovensku sú desivé. 4 663 tehotenstiev skončilo potratom len v roku 2024, pričom 250 detí zomrelo krátko po narodení alebo v prvých dňoch života. Prečo je táto realita tak zraňujúca a osamelá? Pretože len málo žien nájde potrebnú podporu, zatiaľ čo zostávajú v tichu, nevyhnutní otroci svojej bolesti.
Neosobný jazyk a osobná bolesť
Aké je to komunikovať o takej intímnej skúsenosti prostredníctvom medicínskych termínov? Hoci má svoje miesto, stáva sa častokrát studeným, neempatickým prístupom k tragédii, ktorú prežívajú matky. Každé dieťa má svoje meno, svoj príbeh, a je ťažko akceptovateľné, že ho redukujeme na tabuľkové údaje. Lucia sa pýta, či sa naozaj dá takto vyjadriť smútiaca matka, ktorej spomienky na stratené deti zostávajú bez mena alebo identity.
Hráme sa s realitou
Každá strata je sui generis a zasahuje do osobného vnútorného sveta ženy. Lucia svoju situáciu posúva na úroveň kolektívneho boja za uznanie a porozumenie, ktorého sa im dostáva len zriedka. Pripomína nám, že strata dieťaťa neznamená len traumatizujúci koniec pre matku, ale aj pre celé rodiny, ich životy, ich každodenné fungovanie. Otvorene konfrontuje realitu, v ktorej ženy zažívajú svoje tragédie v hromadnej nevšímavosti, obklopené neprenosnými tichami.
Hlavné posolstvo pre nás všetkých
Samotná Lucia Kubíny sa rozhodla pre transformáciu bolesti na silu, čím pomáha iným v predpokladu, že akúsi uzdravujúcu etiku, o ktorú by sme mali usilovať ako spoločnosť. Jej príbeh je výzvou k zmenám v prístupe k tejto citlivej problematike. Vzdelávanie, empatia a otvorenosť sú kľúčom k uzdraveniu nielen jednotlivcov, ale aj komunity, ktorá sa s takýmito stratami snaží vyrovnať na dennej báze.
