Statočnosť ako vedomá voľba
Martin M. Šimečka vo svojej knihe „Výnimočný stav” rozoberá koncept statočnosti a kontrastuje ho s odvážnosťou. Kým odvaha môže byť mnohokrát bezmyšlienkovitá, statočnosť vyžaduje vedomé rozhodovanie. Šimečka sa zamýšľa nad osudom odvážnych ľudí, ktorých poznal, pričom spomína na jedného zo svojich hrdinov z Olomouca – muža, ktorý, hoci bol komunistom, odmietol meniť svoje morálne stanoviská. Prijímal ťažký život, aký mu určila ruská okupácia, a bez výčitiek sa zamestnal ako pomocný robotník, než sa stal historikom, hoci jeho vedomosti a čestnosť ho stáli kariéru.
Šimečka si uvedomoval, že v jeho dobe prijímanie zbabelosti nevyžadovalo intelektuálny výkon, ale naopak, obhájenie si takého postoja pred sebou samým bol náročný proces. Spoločnosť bola konfrontovaná s rozsiahlym morálnym moralizovaním a hlbokým presvedčením, že čestnosť a statočnosť sa dokonca stali ťažšími v demokratických štruktúrach, ktoré sú plné pokušení a manipulácií.
Statočnosť je podľa neho rozhodnutím, že človek si bude dodržiavať morálne zásady aj v čase, keď je to náročné alebo nebezpečné. Slovenský jazyk dokonca zjednocuje slová statočný a čestný, čo nie je náhodné; správne hodnotenie mora čestnosti je v demokratickej spoločnosti de facto nevyhnutnou a čoraz zložitejšou úlohou.
Zaujímavé je, že túto morálnu odolnosť môžeme vidieť aj v osobných príbehoch, ako je príbeh Václava Havla, ktorý po prepustení z prvého väzenia napísal prokurátorovi list s prosbou o prepustenie. Otvorene sa priznal k slabosti, no táto slabosť ho hnala k odvahe ďalej. Rozhodol sa, že prostredníctvom svojuch činov a ontológie nesmie žiť s hanbou a posunul sa k činnosti, ktorá ho nakoniec opäť priviedla do väzenia, no tentoraz s pocitom vnútorného zmieru.
Šimečka vo svojej reflexii naznačuje, že podpora uniformity voči nemorálnym jednaniam stáva sa súčasťou kapitalistického systému, kde sa previnilci snažia manipulovať a vydierať ostatných. Je znepokojený, že moderný svet vytvára kastu cynikov, ktorí sú v podstate pyšní na svoje amorálne správanie, a že tí, ktorí vyznávajú morálne zásady, sú považovaní za anomáliu.
Rovnaké obavy ako Havel mu uchovávajú rázny strach, že nedokáže obstáť vo výzve statočnosti. Hovorí tiež o tom, ako je ľahké sa stretnúť s manipuláciou v dnešnej dobe, kde sa príležitosti k nesprávnemu konaniu nielenže ponúkajú, ale dostávajú niekedy aj v podobe láskavostí a pozvaní na opulentné večere medzi morálne spornými podnikateľmi. Odmietnutie sa stáva voľbou, za ktorú mnohí platia vlastným nepohodlím.
Šimečka uzatvára, že dlh je hrozbou nielen v ekonomike, ale môže inhibovať morálnu slobodu. Pripomína, že strata slobody pod hrozbou chudoby ostáva tým najefektívnejším nástrojom, ktorý vedie k zbabelosti. Rovnako ako v minulosti, aj dnes je statočnosť zlým synonymom pre odmietnutie utiahnuť si uzdu za cenu vlastného morálneho zdania a sebaúcty.
