Kubánci pri strážení Madura zaslúžili za svoju vernosť tvrdú odozvu. Hrozba strate ropy visí vo vzduchu s Trumpovým pohľadom na Venezuelu.
Na nedávny únos venezuelského prezidenta Nicolása Madura zo strany amerických jednotiek reagoval svet s napätím. Tento zásah vyvolal nielen chaos v Caracas, ale už aj v Havane, zatiaľ čo kubánske bezpečnostné zložky čelili tragédii, keď prišli o 32 svojich členov. Táto smrť otvára naliehavé otázky o budúcnosti Kuby, ktorá sa spoliehala na Venezuele ako na svojho hlavných spojenec, a tiež na perspektíve, ktorú nenaznačuje len pokles ropných dodávok, ale aj hrozba zmeny geopolitického usporiadania v regióne.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel s redosťou odsúdil americké zásahy, ktoré označil za „akt štátneho terorizmu“. Jeho vyhlásenie na demonstrácii pred americkým veľvyslanectvom nebolo len politickým gestom, ale verejným vyhlásením voči hrozbe, že Washington opäť naberie kontrolu nad Latinskou Amerikou. „Sme pripravení brániť Venezuelu a obetovať všetko, vrátane vlastného života, pre našich bratských Venezuelčanov,“ vyhlásil so sviežou vášnivosťou pred davom svojich podporovateľov.
Samotný Trump, hoci skôr známy svojim nepredvídateľným správaním, otvorene vyjadruje úmysel upevniť prítomnosť v regióne a zdá sa, že ťažisko jeho záujmov spočíva v venezuelskej rope. Tento prístup naznačuje, že vojenské akcie USA môžu mať širšie konzekvencie, nielen pre Venezuelu, ale aj pre je spojenec Kubu. Politické represiá v následku amerického zásahu vystupňujú napätie v krajine, kde sa znova ukazuje, že dolár a ropa hovoria hlasnejšie ako ľudské práva.
Kubánsky režim zápasí s vnútornými mocenskými tlakmi a novými obmedzeniami vo Venezuele, ktoré sú pre Kubu v súčasnosti kritickým momentom. Dostatok kubánskych občanov, ktorí zahynuli na venezuelskom území, podčiarkuje nielen ich angažovanosť v obrane režimu, ale aj rastúcu hrozbu destabilizácie režimu v Havane. S touto smrťou sa opäť dostáva na svetlo otázka o skutočnej moci a vplyve Kuby v tejto krizovej zóne.
V tejto napätej atmosfére, kde kubánski politici varujú pred „novou americkou agresiou“, sa hrozba, ktorá visí nad Kubu, stáva ešte naliehavejšou. A to nie je len o strate ropy či o konečnom osude Madura, ale aj o politickej existencii samotného kubánskeho režimu, ktorý sa snaží udržať si vplyv v regióne, kde sú americké záujmy znova aktívne.
Správa o zmluve s vojenskými zložkami a represívnymi praktikami na kubánskej pôde poukazuje na to, že v Latinskej Amerike sa opäť zintenzívňuje súťaž o moc a ovládanie. Ak to znamená vojenský zásah alebo manipuláciu s politickou hrou, dosahuje to novú úroveň, pričom cenou sú ľudské životy a stabilita národov.
