Moja posledná glosa pre Rádiu Devín, no nie z môjho rozhodnutia
Autor, spisovateľ a v období rokov 2004 až 2009 riaditeľ Rádia Devín, sa v tejto gloske zamýšľa nad svojou minulou úlohou a zmenami, ku ktorým došlo v uvedenej stanici. Spomína na časy pred dvadsiatimi rokmi, keď chystal svoj prvý vianočný príhovor, hoci si nie je istý, či to bol naozaj príhovor alebo iba novoročný vinš. Avšak jasne si pamätá atmosféru, do ktorej prišiel. Rádio Devín v tej dobe symbolizovalo tradičné hodnoty v slovenskej kultúre, pričom sa vyznačovalo bohatým programom a dôrazom na autorské dielo a kreatívnu výpoveď.
V Rádiu Devín dostávali obrovský priestor tí, ktorí sa tvorbe aktívne venovali. Zároveň existovali aj externí autori, ktorých dielo bolo v tejto inštitúcii vítané. Autor spomína na dvoch významných predstaviteľov slovenského literárneho a hudobného priestoru, Milana Rúfusa a Juraja Hatríka, ktorí reprezentovali dušu rozhlasového vysielania. Títo umelci boli a zostali dôležitou súčasťou slovenskej kultúry a ich prítomnosť v Devíne vytvorila jedinečnú atmosféru, v ktorej sa stretali rôzne umelecké prístupy a estetiky.
V kontexte dramatickej tvorby prevládali domáci autori, zamestnanci Slovenského rozhlasu, ktorí dominovali v dramaturgii Rádia Devín. Autor by mohol uviesť konkrétne mená, no vyhýba sa detailnému výčtu, aby sa vyhol zahlteniu textu. Namiesto toho zdôrazňuje, že takáto uzavretá dramaturgia viedla k určitým obmedzeniam v rozvoji a diverzifikácii obsahu, tým pádom zmenšila aj potenciál na kritické reflexie kultúry, čo je dnes tragickým vyústením predchádzajúcich snáh a ambícií.
Tieto zmeny v dramaturgii a obsahu Rádia Devín odrážajú širší trend, v ktorom dochádza k transformáciám v médiách a kultúre, ktoré ovplyvňujú aj spôsob, akým sa kultúrne produkty vytvárajú a prezentujú. Pre poslucháčov a verejnosť to zrejme znamená zredukovanie možností zapojiť sa do hlbších diskusií a chemických výmen názorov o kultúre, ktorá je dielom spoločnosti a jej členov. Všetko toto naznačuje, že obdobie bez aktívnej participácie umelcov a poslucháčov na kultúrnej scéne môže viesť k jednostrannosti a obmedzeniu umeleckej rozmanitosti, čo je ťažko prijateľné.
V súčasnosti je dôležité, aby sme si ako spoločnosť uvedomovali hodnoty umenia a jeho úlohu pri formovaní verejného diskurzu. Ráno ladenie v Rádiu Devín sa zmenšilo na polhodinový formát, čo znamená, že sa strácajú príležitosti pre interakciu s živými hosťami a kritickú reflexiu kultúrnych otázok. Je isté, že diváci, ktorí s napätím čakajú na aktuálne debaty, budú mať teraz obmedzené možnosti na účasť v tejto diskusii, čo môže mať dlhodobé dôsledky na spôsob, akým je kultúra vnímaná a hodnotená.
