Kamže to idú Lidovky?
Na brnianskej Redute sa nedávno odohrala inscenácia, ktorá prepadá nostalgii a zúfalstvu v súvislosti so zánikom tlačenej podoby jedného z najznámejších českých denníkov – Lidovky. Režisér Radovan Lipus predstavil divadelnú koláž pod názvom „Lidovky jdou do řiti”, ktorá je mimoriadnou poctou k 130. výročiu ich existencie. Predstavenie je umeleckou reflexiou na pestrý a dramatický osud tohoto periodika, ktoré patrilo medzi najvýznamnejšie noviny v Česku.
Inscenácia je vyjadrením smútenia za tlačou, ktorá prežila mnohé historické míľniky, od svojho vzniku v Brne na konci 19. storočia, cez slávnu éru prvej republiky, kedy medzi jej redaktormi figurovali významné mená ako Karel Čapek, Eduard Bass a Ferdinand Peroutka, až po ťažkosti so samizdatovým vydávaním počas normalizácie. Lidovky sa po zmene režimu v novembri opäť vrátili na scénu, no ich posledná kapitola sa práve uzavrela.
V predstavení sa stretneme s kolážou skečov od rôznych autorov, medzi ktorými nechýbajú ani známe osobnosti ako Renata Kalenská, J. A. Pitínský a Lenka Lagronová. Tieto scénky zobrazuje významné obdobia a momenty, ktoré formovali históriu Lidoviek. Pre divákov je to výkon, ktorý nielen bavi, ale aj núti zamyslieť sa nad dôležitosťou tlačených médií v súčasnej digitálnej dobe, ktorá zmenila spôsob, akým konzumujeme správy a informácie.
Skutočne, oficiálny názov predstavenia je častokrát považovaný za provokatívny, avšak v istých kruhoch je to iba konštatovanie smutnej pravdy o osude legendárneho denníka. Súčasná situácia na mediálnom trhu, kde sa tlačová verzia čoraz ťažšie presadzuje, je len odrazom doby, v ktorej žijeme. Lidovky, ktoré mali dlhú tradíciu a prispeli k formovaniu verejného diskurzu, sa dostali na okraj záujmu a ich fyzická existencia sa stáva minulosťou.
Záver:
Inscenácia „Lidovky jdou do řiti” je viac než len divadelnou hrou; je to výpoveď o hodnotách, ktoré sa dnes zdajú byť ohrozené. Pre generácie, ktoré rašili so stránkami Lidoviek, je táto tragédia dramatickým zobrazením straty niečoho, čo už nikdy nebude. Oživenie tejto histórie na divadelnej scéne je pozvánka k zamysleniu; o médiách, ich význame a budúcnosti v spojení s kultúrnou pamäťou národa.
