Ľudia blízki Smeru sa zaplietli do sprenevery štátneho majetku
Výrok, ktorý sa stal odrazovým bodom pre diskusie o korupcii v Slovenskej republike, zaznieva z rozhodnutí špecializovaného trestného súdu, ktorý potvrdil obvinenia voči oligarchom Jozefovi Brhelovi a jeho synovi. Tí si odnesú mudré pokarhania – štvorročnú podmienku a finančný postih vo výške 2,7 milióna eur za manipulácie so štátnymi IT zákazkami.
Riziko, pred ktorým sme varovali, sa naplnilo. Po novom Trestnom zákone, ktorý presadila strana Smer pod vedením Roberta Fica, sa stala ekonomická kriminalita v krajine menej postihnuteľnou. Pred zmenami sa Brhelovi vyhli trestu, ktorý mohol dosiahnuť až 20 rokov. Na obhajobu si našli šikovných právnikov, a tak sa vyhnú skutočnému trestu. Ich zisky z týchto zakázok prevyšovali 6 miliónov eur, pričom v konečnom dôsledku mohli získať až tri milióny po zaplatení pokuty a nákladoch na obhajobu.
Daňoví poplatníci platia ťarchu korupcie
Avšak z pohľadu slovenských daňových poplatníkov je situácia alarmujúca. Tí sa stávajú obetami systému, kde rozhodnutia súdov odrážajú nesúlad medzi zákonom a jeho prenesením na konkrétne prípady. Súdna reforma, ktorú veľká časť obyvateľstva vníma ako nezodpovedajúcu potrebám zápasu proti korupcii, ponecháva Slovensko vo svete hospodárskej kriminality. Na príklade prípadu Brhela a jeho syna sa ukazuje, že spravodlivosť môže byť sabotovaná právnymi kľukatými cestami, čím sa ponecháva priestor pre oslavovanie zločinu.
Nie je len chybou politikov, že sa tento problém stal aktuálnym; je tiež odrazom kultúry, ktorá sa v krajine rozvinula. Dôvody na oslavu pri úteche, že zločiny neprídu na trest, zanechávajú hlboké rany v spoločnosti. Samotný fakt, že sa zlodeji môžu vyhnúť trestu a ostáva im aj tak vytvorený zisk, je hanbou pre všetkých verejných činiteľov.
Budúcnosť Slovenska pod otáznikom
Čo nás teraz čaká? Kde sú hodnoty, ktoré by mali posilniť právny štát a boj proti korupcii? Na tieto otázky musí odpovedať nielen vláda, ale i občania. Je na čase, aby sa ozvali a požadovali spravodlivosť, ktorá sa od nich a ekonomických prostriedkov, ktoré im patria, očakáva.
V kontexte tohto všetkého je jasné, že Slovensko musí prehodnotiť svoje praxovanie práva, aby sa stalo krajinou, v ktorej bude spravodlivosť skutočne patriť každému, a nie len vyvoleným s dobrými právnikmi a krikľavými titulkami.”
