Týždeň v práve Rada Procházku: S čiernou páskou
Udalosti v oblasti práva pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sú občas zamieňané s deklaratívnymi záväzkami politikov, ako tomu bolo aj tentoraz. Koaličná dohoda súvisiaca so zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov zatiaľ len naznačuje ochotu, no konkrétna legislatívna akcia by mohla viesť k ukončeniu platnosti spomínaného zákona, čím by Ústavný súd bol nútený zastaviť konanie, ak by neexistoval podnet na rozhodovanie zo strany všeobecného súdu alebo samotného Ústavného súdu.
V súvislosti s novelou Trestného zákona, ako aj s inými iniciatívami, sa dostáva na povrch množstvo rozdielnych stanovísk. Špeciálne tri odlišné názory sudcov poukazujú na zložitosti, ktoré súvisia s pozastavením účinnosti určitého ustanovenia zákona, ktoré sa zaoberá spochybňovaním mierového usporiadania po druhej svetovej vojne. Kritika, akokoľvek platí, vždy poukazuje na to, že je potrebné jasne definovať, čo presne predstavuje porušenie tejto normy.
Sudcovia v dissentoch zdôraznili, že určité aspekty trestného činu vyžadujú presnejšie definície, aby jednotlivci mohli s istotou vedieť, aké konkrétne konanie by mohlo byť sankcionované. Tento právny aspekt je zásadný pre zachovanie právnej istoty a spravodlivosti vo vzťahu k obžalovaným. V prípade, že by parlament naozaj chcel ísť na vec s cieľom kriminalizovať obhajobu politického názoru, mal by sa obrátiť na judikatúru, ktorá sa zaoberá ústavne konformným výkladom.
Predchádzajúci ústavný nález naznačuje, že Ústavný súd nemôže plniť úlohu zákonodarcu, a je povinný vychádzať z legislatívneho rámca, ktorý mu je predložený. Pri posudzovaní adekvátneho vyváženia medzi ústavnými zárukami a reguláciou trestného práva sa sudcovia dostávajú do zložitých diskusií o tom, čo presne je možné upraviť a akým spôsobom. Z pevných pravidiel v trestnom práve totiž vyplýva, že názory a interpretácie by mali vychádzať z presne ustanovených predpisov a nie z subjektívnych pohľadov na danú problematiku.
Za Jurajom Javorským
V priebehu minulých mesiacov som sa často zamýšľal nad prácou Juraja Javorského, ktorý bol zodpovedný redaktor tejto rubriky. V pondelok 6. marca 2026 sa objavila na sociálnej platforme správa Tomáša Bellu oznámila, že Juraj zomrel. Bol to pre mňa šok a stále cítim neistotu, či a ako sa s touto stratou vyrovnať. Skrátka, akékoľvek vyjadrenie bude nedostatočné, no cítim potrebu aspoň pridať pár slov na pamiatku jeho prínosu.
Javorský bol významnou osobnosťou, ktorá prispievala k tvorbe kvalitného obsahu, jej prístup k novinárskej práci bol vždy oddaný, premyslený a zásadne sa riadil etikou žurnalistiky. Ostatní autori a kolegovia si jeho úsmev, podporu a odborný názor cenili. Preto aj v týchto ťažkých chvíľach sa snažíme pokračovať v práci, ktorú začal, a zachovať kvalitu, na ktorú sme všetci boli zvyknutí.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N, a preto vás vyzývame, aby ste sa stali súčasťou našich čitateľov a pokračovali v podpore nezávislej žurnalistiky, ktorú Juraj pomáhal budovať. Našou povinnosťou je pokračovať v jeho odkaze a zdôrazňovať dôležité otázky, ktorým čelí naša spoločnosť.
