Ľubomír Hajdučik: Kňaz a Fotograf, Kritizujúci Cenzúru v Umení
Ľubomír Hajdučik, ktorý sa už jedenásť rokov venuje službe katolíckeho farára v Nižných Ružbachoch na Spiši, je známy nielen svojou duchovnou misiou, ale aj vášňou pre fotografiu. Jeho štúdium fotografie mu umožnilo získať unikátne perspektívy, ktoré spája so svojou prácou kňaza. Hajdučik verí, že obidve sféry – duchovná a umelecká – sa vzájomne dopĺňajú a podporujú v komplexnej podpore komunity.
V rámci svojej duchovnej služby sa stará o svojich „ovečiek“, ako označuje svojich veriacich, a aktívne sa zúčastňuje na rôznych obradoch, od omší až po svadby a pohreby. Zároveň, ako fotograf, preniká do súkromného sveta svojich klientov, čo vidí ako jedinečnú príležitosť získať hlbšie prepojenie s ich životmi. Pre Hajdučíka nie je tento dvojitý aspekt jeho profesie rozporom, ale skôr výzvou, ako navzájom prepojiť duchovnosť a umenie.
„Pamätám si výnimočný príbeh 90-ročnej pani, ktorá bola nepočujúca, ale vedela čítať z pier. V rámci fotografického workshopu vznikol nádherný portrét a ja som ho využil počas pohrebnej obrady, aby som povedal pozostalým, akú krásnu osobu sme mali možnosť poznať,“ spomína Hajdučik na emocionálne momenty, ktoré mu dali podnet na reflexiu o význame umenia v kontexte duchovného života.
Na Tumult Lizison: Kritika Cenzúry umenia
V nedávnom rozhovore sa Hajdučik vyjadril aj k problémom cenzúry v umení, najmä v súvislosti so snahou politika Štefana Kuffu zrušiť divadelné predstavenie. „Cenzúra akejkoľvek umeleckej činnosti ma hlboko znepokojuje. Zásah do kreativity je v podstate pokrytecký, najmä ak sa pozrieme na to, ako sú deti chránené pred témami ako LGBTI+, zatiaľ čo násilie je všadeprítomné vo filmoch a videách,“ povedal počas diskusie a podrobne opísal svoju frustráciu z rozporu medzi snahou chrániť mládež a povolením vystaviť ich násiliu prostredníctvom iných médií.
Hajdučik sa tiež vyjadril o nedávnych udalostiach, keď český kardinál Duka taktiež vystúpil proti umeleckým vyjadreniam, čo v ňom vyvolalo pocit znepokojenia. „Verím, že umenie má svoj zmysel a jeho cenzúra je nevhodná. Ak sa mi niečo nepáči, poviem to, ale nezakážem to,“ zdôraznil. Týmto vyjadruje svoj záväzok obhajovať slobodu a rozmanitosť v umení, aj keď to môže byť v konfliktu s tradičným názorom niektorých církevných predstaviteľov.
Umelecké Míľniky a Reflexie
Hajdučik neprestáva uvažovať o nových spôsoboch, ako prepojiť svoje fotografické dielo s duchovnými témami. Jedným z jeho plánov je vytvorenie „fotografickej Krížovej cesty“, kde by cez dokumentárne fotografie zachytil utrpenie a nespravodlivosť v spoločnosti. Vníma to ako spôsob, ako preniknúť hlbšie do emocionálnych a duchovných aspektov existencie, čím by mohol poskytnúť hlboké zamyslenie pre divákov aj veriacich.
Jeho porozumenie pre kultúru a umenie, spojené s jeho pastorálnou praxou, umožňuje Hajdučikovi byť zaujímavým hlasom v diskusii o etike v umení a o tom, ako sa umenie odráža v spoločenských normách. Jeho práca je teda príkladom toho, ako môže byť duchovnosť a kreativita prepojené na hlbokej úrovni a ako je dôležité brániť slobodu prejavu v prostredí, kde cenzúra stále predstavuje hrozbu.
