Nedeľná nekázeň: Prejudikáty berú rómskym deťom viac než chudoba
Do priestoru, kde sme s rómskymi deťmi trávili čas v letnom tábore, sa už tento rok nevrátime. Vnútri mňa vzbudzuje táto situácia hlboké sklamanie a hnev, pričom som presvedčená, že mnohé z dôvodov zostali nevypovedané. Lietali sme týmto deťom k radosťam a zábavám, pričom im tábory poskytovali niečo, čo ich domovy často nemôžu ponúknuť.
V tomto tábore mali deti zabezpečený vlastný priestor – vlastnú posteľ, kúpeľňu s teplou vodou a športoviská, kde si mohli užiť futbal alebo stolný tenis. Vonkajšie ohnisko s lavičkami im umožnilo grilovanie, hranie hier alebo spievanie s rovesníkmi, pričom deti cítili slobodu, ktorá je v ich bežnom živote často nedostupná.
Jedným z najpamätnejších zážitkov bol bazén v blízkom športovom areáli, ktorý všetky deti považovali za zázrak. Málokto z nich zažil „bielu vodu“, a tak boli nadšení, že si mohli aj ochutnať túto novinku.
Priznávam, že sme ich rozmaznávali. Zabezpečovali sme im dostatok jedla a pitia, kupovali ovocie a vodili ich na zmrzlinu. Opatrovali sme ich, umývali a česali ich vlásky. Dali sme im okusovať život, aký väčšina z nás považuje za samozrejmosť.
Je smutné, že takýto prístup už nebude možný, a preto sa musíme zamyslieť nad tým, aké prejudikáty a predsudky voči Rómom a ich deťom bránia im užívať si len základné životné radosti. Tieto predsudky sú totiž schopné vziať im viac než chudoba a znemožniť im plnohodnotný život.
