Šanca, že sa dieťa nedozvie, že je adoptované, je minimálna, sme malá krajina
Dana Koníček Žilinčíková, pôsobiaca ako sociálna poradkyňa a supervízorka v občianskom združení Návrat, ktoré sa snaží podporiť návrat opustených detí do rodín, poskytla cenné pohľady na realitu adopcie na Slovensku. V rozhovore sa zameriava na úskalia, s ktorými sa adoptívni rodičia stretávajú, a na mýty, ktoré sa s adopciou spájajú.
V súvislosti s adopciou a rodičovstvom uviedla, že mnohí adoptívni rodičia prichádzajú do tejto role s romantickým pohľadom a ideálmi, podobne ako biologickí rodičia. Tieto predstavy však narážajú na realitu, ktorá býva často omnoho náročnejšia. Príbehy od rodičov ukazujú, že adoptované deti môžu mať rôzne vývojové špecifikácie, ktoré majú vplyv na každý aspekt rodičovstva. Tieto deti sa vyvíjajú v rôznych podmienkach a prežívajú často neznáme ťažkosti ešte pred svojím príchodom do novej rodiny.
„Pri prijatom dieťati riešite balík vecí, ktoré s biologickými deťmi nie sú témou. Musíte sa zaoberať rôznymi predpokladmi, zraneniami a frustráciami, ktoré deti zažili pred adoptovaním,“ hovorí Koníček Žilinčíková. Je to nevyhnutný aspekt adopcie, ktorý môže nadobudnúť rôzne podoby, od emocionálneho zaťaženia až po praktické problémy so starostlivosťou. Rodičia sa musia postarať o to, aby sa ich adoptované deti cítili čestne a láskyplne, a zároveň ich podporovať prostredníctvom množstva náročných výziev.
Diskutuje sa aj o častých očakávaniach rodičov a ich vplyve na deti. Rodičia môžu mať tendenciu prenášať na svoje deti svoje predstavy a túžby, a tak sa môže objaviť rozpor medzi realitou a očakávaniami. „Nám je jedno, čo syn bude robiť. Hlavne chceme, aby bol šťastný,“ dodáva. Neexistencia presnej mapy genetického dedičstva tiež uľahčuje rodičom prijať deti tak, ako sú, a umožňuje im mať realistickejšie očakávania.
Kriticky sa vyjadruje aj o rodičoch, ktorí príliš sústredene posudzujú úspech svojich detí podľa známok v škole. Rodičia mnohých adoptovaných detí sa snažia rozprávať so svojimi deťmi o ich pocitoch a vytvárajú bezpečné prostredie, ktoré podporuje ich emocionálny rozvoj. Vychádzajú z myšlienky, že nie je dôležité mať samé jednotky, ale skôr to, aby sa deti cítili podporované a rozvíjali sa s láskou a porozumením.
„Vždy sa hovorí, ako je dôležité, aby sa deti nezastavili pri čelnej strane známok, ale hľadali to, čo ich naozaj zaujíma a čo ich napĺňa. Vzdelanie je iba jedným z mnohých aspektov ich budúcnosti,“ uzatvára Koníček Žilinčíková svoj kritický pohľad na adopčné procesy na Slovensku a súvisiace výzvy, ktorým čelí mnoho rodín.
