Umelá inteligencia a jej dopad na realitu
Presne pred rokom začalo čoraz viac ľudí vnímať umelú inteligenciu ako bežnú súčasť svojho života, pričom sa stala dostupnou pre široké masy, nie len pre technologických nadšencov. Najnovší prieskum spoločnosti Microsoft, uskutočnený medzi 11. júnom a 10. júlom na zhruba 14 800 respondentoch z 15 krajín, ukazuje, že takmer 40 percent populácie používa umelú inteligenciu aspoň raz týždenne.
Prieskum a jeho výsledky
Respondenti pochádzali z rôznych krajín, vrátane USA, Kanady, Mexika, Južnej Kórey a Austrálie. Tieto výsledky naznačujú, že technológia umelých inteligencií prenikla do každodenného života a stáva sa normou. Vzniká však znepokojenie nad obsahom, ktorý AI generuje, obliekajúc ho do realismu, ktorý sa ťažko odlišuje od faktov.
Online priestor zahŕňa AI výtvory
Akýmsi paradoxom je, že obsah generovaný AI, ako videá a obrázky, zaplavuje online priestor. Na sociálnych sieťach, ako je Facebook, môžeme vidieť širokú škálu AI vytvorených materiálov, od nevinných obrázkov psov chránia deti počas zemetrasenia, po falošné zábery, ktoré propagujú politické agendy.
Deepfaky a ich vplyv na politiku
Dnes sú „deepfaky,” realistické digitálne úpravy videí a obrázkov, čoraz bežnejšie, a to aj medzi vysoko postavenými politickými predstaviteľmi. Napríklad bývalý americký prezident Donald Trump zdieľal na sociálnych sieťach videá generované AI, ktoré znázorňovali Baracka a Michelle Obamových vo veľmi pochybných kontextoch. Takisto Viktor Orbán využíval AI vo svojich voľbách, čím taktiež prispel k šíreniu zavádzajúceho obsahu.
Schopnosť rozpoznať realitu
Dôvera respondentov vo svoje schopnosti rozpoznať, čo bolo generované umelou inteligenciou, je alarmujúca. S každým dňom sa umelé výtvory stávajú presnejšími a ťažko rozoznateľnými, čo vyvoláva otázky o tom, akú úlohu zohráva technológia v našich každodenných životoch a v politickej sfére. Musíme sa zamyslieť nad tým, aké dôsledky to môže mať pre našu schopnosť rozlišovať medzi pravdou a ilúziou.
