Bieloruský novinár: Na Lukašenkovom mieste by som sa zamyslel, či robiť biznis s Američanmi
Pavel Sviardlov, 42-ročný šéfredaktor projektu Belarus Tomorrow, ktorý bieloruská KGB považuje za „extrémistické zoskupenie“, žije a pracuje v exile v Poľsku odkedy sa v roku 2021 potlačili protesty v Bielorusku. Napriek svojmu exilu, 70 až 80 percent jeho čitateľov sa nachádza priamo v Lukašenkovej diktatúre. Sviardlov si pamätá, ako v Minsku panoval optimizmus, keď protesty na chvíľu vzdali vládu. Polície prakticky nebolo vidieť a obyvatelia sa vo vzduchu spoločne tešili s vlajkami a snažili sa oslavovať revolučné nálady. „Hovoríme oďaľovaní režimu v čase, keď si mnohí mysleli, že je víťazstvo na dosah,” vyjadruje pocit, ktorý bol vtedy rozšírený.
V rozhovore Sviardlov rozoberá viaceré faktory, ktoré ovplyvnili súčasnú situáciu: absenciu aktivít Kyjiva v rámci vzťahov s bieloruskými demokratickými silami, možné dôvody, prečo boli americké sankcie voči bieloruským podnikom zrušené, a aj neúspech bieloruských protestov v rokoch 2020 a 2021, ktorý skončil bez výrazných výsledkov. Taktiež hovorí o životných podmienkach bieloruských politických väzňov a krokoch, ktoré by mohli viesť k demokratizácii a slobode v Bielorusku.
Sviardlov sa nedávno zúčastnil bielorusko-ukrajinského fóra „Cesta k slobode“, ktoré sa konalo 25. marca, kedy Bielorusko slávi Deň nezávislosti, pripomínajúci vznik prvého nezávislého bieloruského štátu, Bieloruskej ľudovej republiky. Tento deň, ktorý sa počas sovietskej éry neoslavoval, je pre demokratických aktivistov jónový a teda pre Sviardlova osobitne významný.
V priebehu fóra sa k prítomným Bielorusom prihovorila Sviatlana Cichanovskaja, líderka opozície, ktorá mala osobne predniesť svoj prejav, ale napokon jej návšteva bola zrušená na poslednú chvíľu. Cichanovskaja vyjadrila názory o významných zmenách, ktoré mohli nastúpiť vo vzťahoch medzi Ukrajinou a Bieloruskom od začiatku roka 2026. Sviardlov zdôrazňuje, že od roku 2022 oznamujeme prudký pokles aktivít medzi Ukrajinou a bieloruskými demokratickými silami.
Podľa neho ukrajinská politika voči bieloruskej opozícii a regime Lukašenka vychádza zo svojich pragmatických záujmov a nie je dostatočne otvorená ani vo vzťahu k demokratickým silám.
