Kto patrí do pamäti univerzity?
Pýtanie sa na to, koho si pripomíname, nie je len pasívne osviežovanie pamäti, ale aj hlboké uvažovanie o tom, kým sa tým stávame. Kto sú historické postavy, ktorých odkaz prežívame vo vzdelávacích inštitúciách a akú hodnotu ich názory a činy pre nás skutočne majú?
Na Katolíckej univerzite sa nachádza časť Univerzitnej knižnice pomenovaná po Milanovi S. Ďuricovi, historikovi a katolíckom kňazovi, ktorý je známy svojim kontroverzným pohľadom na slovenské dejiny. Jeho interpretácie zostávajú predmetom diskusií a rozporov: mnohí odborníci tvrdia, že jeho prístup k historickým udalostiam, najmä k Jozefovi Tisovi, posúva hranice medzi historickou analýzou a ideologickou obranou. Ďurica vytvoril obraz Tisa ako „mučeníka“ a „hrdinu“, pričom sa snažil relativizovať jeho odpovednosť za deportácie slovenských Židov a ospravedlňoval protižidovské opatrenia.
Takéto pomenovania nie sú len bezvýznamnými nápismi, ale môžu ovplyvniť, ako sú vnímané historické kontexty a trendy v súčasnosti. Pomenovanie oddelenia po historikovi, ktorého dielo je sporné, vyvoláva otázky o tom, aké etické a historické normy chceme podporovať vo vzdelávaní. Chceme si pripomínať tých, ktorí sú spájaní so zložením zo stredovekého antisemitizmu, alebo tých, ktorí sa postavili na stranu spravodlivosti a pravdy?
Naša kolektívna pamäť je okrem toho aj o tom, aké dejiny a kultúry si vyberieme osláviť, a aké záujmy sú prítomné v hodnotení týchto postáv. Pripomienky fakúlt a inštitúcií ovplyvňujú, akým smerom sa vyberieme ako spoločnosť a koho si ponesieme so sebou do budúcnosti.
Keď zvažujeme odkaz takýchto postáv, mali by sme uvažovať nad tým, akú podobu si predstavujeme, že ich nám udelené tituly prinášajú. Každý pohľad na históriu je tvorený perspektívou, a preto je dôležité reflektovať, akými optikami sa na dejiny pozeráme a aké naratívy formujeme pre budúce generácie.
