Trotli či vlastizradcovia?
Slovensko sa v súčasnosti nachádza na okraji pozornosti Európskej únie, čomu napomohli rozhodnutia a politika vlády. Analytici Jakub Žídek a Tomasz Peszynski ilustrovali stav medzištátnej spolupráce v rámci EÚ v podobe prehľadnej tabuľky. Na vrchole týchto integrácií je Francúzsko, zatiaľ čo Maďarsko sa nachádza na úplnom dne. Slovensko, vďaka eurozóne, v ktorej sme sa objavili na základe reforiem implementovaných počas éry Mikuláša Dzurindu, obsadilo o jednu priečku vyššie miesto v tejto hierarchii.
Každý zodpovedný občan, ktorý prezerá uvedenú tabuľku, by mal jasne vidieť, že čím nižšie je skóre, tým väčšie nebezpečenstvo hrozí krajine. Toto ohrozenie zahŕňa ekonomické, vojenské a demografické aspekty, vrátane úniku mozgov. Malé a chudobnejšie krajiny, akými je aj Slovensko, sú oveľa zraniteľnejšie. Často sú vystavené manévrom väčších mocností, ktoré určujú, akú úlohu budú zohrávať na geopolitickej scéne.
Naprostá väčšina občanov Slovenska si zmienené nebezpečenstvo ani neuvedomuje. Poddávajú sa rozprávkam o suverenite, tvrdili sa im nezmysly o diktáte Bruselu, pod ktorého správu sme sa vlastne chceli pripojiť. Vďaka tejto integrácii sme až doposiaľ prežili, a dnes, v čase krízy, by bol rozpočet našej krajiny bez prisťahovalcov z Ukrajiny dôrazne chudobnejší.
Už naši predkovia vedeli, že primárne sme vnímaví v rámci rodiny, dediny, či známeho regiónu. Vnímame sa dobre v týchto malých celkoch, avšak pocit národnej identity či štátnej pospolitosti mnohým chýba. Je otázne, prečo sa tí, ktorí nám zaobstarali moc, nedokážu stotožniť s potrebou stáť za interesmi štátu. Prečo ich po zvolení zrazu podkopávajú a ochromujú jeho postavenie v Európe?
Nechajme teraz na chvíľu bokom špekulácie o možnostiach represie, ktorá môže nútiť politikov zapadnúť do hybridnej vojny s obyvateľstvom. Existujú aj iné vysvetlenia: buď chápu svoju geopolitickú hlúposť, alebo sa dopúšťajú vlastizrady. Obe tieto situácie môžeme sledovať v kontexte Ukrajiny, a to prostredníctvom vzoru orbánizmu.
Ukrajina
Na Ukrajine vypukla vojna, ktorú rozpútal najnebezpečnejší vrah Slovanov tohto storočia, Vladimir Putin. Ruskí generáli dali príkaz bombardovať aj európske kostoly, pričom náš dych sa zadržiava nad ich nezaslúženou ochranou UNESCO. Ako sme boli svedkami nedávno v Ľvove, aj tieto kostoly sú sväté nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Poliakov.
Pred niekoľkými dňami sa objavili skupiny podnecujúce k autonómii estónskej Narvy. Estónske úrady tvrdia, že ide o akciu ruských informačných operácií. Situácia sa dramaticky zhoršuje aj v Lotyšsku a Litve, kde by ruská invázia mohla znamenať koniec ich štátnosti a potenciálne vyhladenie národa. V Rusku zároveň znie návrh zákona, ktorý Putinovi umožní nasadiť vojakov za účelom „ochrany” Rusov v zahraničí, čo posilňuje obavy z ďalších agresívnych krokov.
Generálny inšpektor nemeckej armády, Carsten Breuer, vo vyhlásení pre iDNES zdôraznil, že Európa má menej než tri roky na prípravu obrany. Ruská armáda sa už teraz intenzívne pripravuje, obnovuje svoje sily a učí sa z konfliktu na Ukrajine. Je nutné, aby sme urýchlili naše obranné snahy, pretože ruské ambície ohrozujú náš spôsob života.
Napriek týmto vážnym skutočnostiam, náš premiér oznámil, že sa chce koncom mája zúčastniť na prázdninách, slávnostne pokloniac sa kremeľskému agresorovi na výročie víťazstva Červenej armády. Je smutné, že v jeho oslavach sa pravdepodobne neobjaví náš vlastný štátny sviatok pripomínajúci koniec vojny v Európe, ktorý je len deň pred týmto ruským „sviatkom“. V tejto podobe prichádza otázka, kto vlastne vedie Maďarsko pod vedením Viktora Orbána.
