Sebaprijatie a pozitívna zmena: Príbeh Petry Hofierkovej
Petra Hofierková, dnes už peer konzultantka, si dlhé roky odmietala priznať svoju závislosť na alkohole. Pre ňu bola situácia ťažká, pretože mala pocit, že úzkosti a depresie sú bežné stavy, za ktoré nemôže. Ale akonáhle sa konfrontovala so svojou závislosťou, zistila, že prijatie tejto reality je úplne iný krok. Podľa jej slov je to najťažšie, pretože sa k tomu viaže silný pocit hanby. Tým, že stratila kontrolu nad svojim životom, sa cítila ponížene a osamelo.
Na začiatku nastúpenia na protialkoholické liečenie jej k tomu dopomohol náhly šok v jej osobnom živote. Keď ju prichytili opitú v práci a manžel jej oznámil, že ak sa situácia nezmení, zvažuje rozvod, Petra si s neuveriteľnou vážnosťou začala uvedomovať, aký dopad má jej pitie na jej okolie. Jej manžel, ktorý sa nikdy nechoval voči nej s neúctou, jasne vyjadril, ako ju trápi jej správanie a aký má naňho zlý vplyv. Týmto otvoril Petre dvere k premýšľaniu o tom, čo musí urobiť pre seba aj pre svojich blízkych.
Dnes, po rokoch abstinencie a terapie, dokáže Petra lepšie načúvať nielen sebe, ale aj druhým. Tvrdí, že už viac nepotrebuje byť neustále v strehu a vie si vypočuť ostatných bez pocitu, že by mala preberať ich emocionálnu zodpovednosť. „Cítiť sa v pokoji a pohode pri pomoci iným mi prináša obrovskú životnú slobodu,“ hovorí Petra.
Traumy z detstva a ich následky
Vo svojom živote sa Petra snaží prekonávať aj zranenia z detstva. Spomína si, že jej rodina bola zastrašovaná psychickým a fyzickým násilím. Cítila sa nesmierne nestabilne, čo formovalo jej psychológiu. Kedykoľvek sa doma ozvali hlasy a krik, vošla do takzvanej „prežívacej módy“, snažiac sa predvídať a upokojiť situáciu v domácnosti. Táto rola, ktorú pre seba prevzala, ju sprevádzala až do dospelosti.
Petra si späťne uvedomuje, že v snahe zabrániť rodinným konfliktom začala preberať zodpovednosť tam, kde ju nemala. Ako malá dievčina sa snažila šetriť svoju matku od námahy, a to aj za cenu vlastnej bolesti. Rozhodovala sa napríklad nie dávať oblečenie do koša na prádlo, aby mama nemusela pridať ďalšiu prácu. Takéto správanie, hoci vychádzalo z jej snahy pomôcť, viedlo k ďalším konfliktom a trestom, čím sa Stacey zatláčala do hlbšej emocionálnej izolácie.
Život po terapii a nové hranice
Terapia a dlhodobá práca na sebaspoznávaní pomohli Petre vybudovať si pevné hranice nielen vo vzťahu k sebe, ale i vo vzťahu k druhým. Naučila sa, že hranice sú potrebné, aby mohla žiť spokojne a pomáhať iným, bez toho, aby ich ťahala do svojich vlastných emocionálnych problémov. Jej skúsenosti ju posunuli k pochopeniu, že riešiť tráumy z minulosti je dôležité, avšak nie vždy jednoduché.
Petra Hofierková sa dnes stala inšpiratívnym príkladom pre tých, ktorí bojujú so závislosťou, traumatickými zážitkami či náročnými emocionalitami. Svoj príbeh zrieknutia sa alkoholu a cesty k samospoznaniu ponúka druhým, aby v ňom našli osvetu a dúfajúci podobný progres aj vo svojich životoch. Jej príbeh je nielen o prežití, ale aj o obnove, uzdravení a nadobudnutí kontroly nad vlastným životom.
