Používanie umelej inteligencie je hanba a treba to povedať nahlas
Vitajte pri ďalšom pokračovaní podcastu, kde sa s Tomášom Hudákom rozprávame o rôznych mužských témach. Hoci sa zdá, že Hudák sa už tri roky neprezentoval a možno ani nikdy nepríde na našu diskusiu, predsa sme sa rozhodli otvoriť niečo, čo sa stáva čoraz naliehavejším. Môžem povedať, že používať umelú inteligenciu v dnešnej dobe sa zdá ako hanba, s ktorou je potrebné sa vyrovnať.
V súčasnosti sa udalosti vyvíjajú tak rýchlo, že mám pocit, že sa zo mňa stáva konzervatívec. Cítim potrebu vyzvať na zastavenie tohto trendu. Čas by sme mali spomaliť, pretože nie vždy robíme rozumne. Možno sme sa dostali príliš ďaleko a máme potrebu vrátiť sa späť z cesty, ktorou sme sa vybrali. Musíme pomenovať veci pravým menom – som textový človek, ktorý sa zaoberá jazykom a jeho bohatstvom, a práve preto ma znepokojuje, že aj vzdelaní a múdri ľudia, ktorých si vážim, bez váhania zverejňujú texty vyprodukované umelou inteligenciou.
Všetci vieme, na čo narážam. Negatívne stránky tejto transformácie sú nespochybniteľné – ide o radikálny posun. Môžem počuť slová a frázy, ktoré sú v „úvodzovkách“, uvidíme len krátke vety, formulácie bez hlbších myšlienok a jazyk vzdialený od reálneho hovorenia. Toto všetko vedie k textu, ktorý svojou bezchutnosťou pripomína Jána Figeľa, a jeho čítanie neprináša žiadne emócie.
Jedným z najväčších nedostatkov, ktoré umelej inteligencii nikdy neodpustím, je neúprosné zničenie elegance pomlčky. Pomlčka bola pre mňa symbolom krásy a estetického pôvabu v písaní. Predtým ju používali len skutoční milovníci slova, ktorých prístup bol plný úcty. V súčasnosti ju však používa každý, a to často neopodstatneným spôsobom, pretože umelá inteligencia postupne preberá tento jazykový prostriedok. Takže hoci pomlčka získala popularitu, stratila svoju pravú kvalitu a dnes sa stala len obyčajným znakom v mori neosobných textov.
Musíme sa zamyslieť nad budúcnosťou jazyka a vyjadrenia myšlienok, pretože ak sa tento trend nezmení, určite stratíme nielen istú úroveň diskurzu, ale aj schopnosť vyjadriť skutočné city a myšlienky. Je na nás, aby sme obhajovali krásu a hĺbku slova a odmietli prijímať povrchnosť, ktorú umelá inteligencia prináša do nášho každodenného života.
