Útok dronu: Zkáza v humanitárnej misii
Andrea Najvirtová, riaditeľka humanitárnej organizácie Človek v ohrození, sa nedávno vrátila z Ukrajiny, kde zažila veľmi desivý incident – útok ruského dronu na hotel, kde boli ubytovaní pracovníci humanitárnych organizácií. Približne pred týždňom, počas jedného z ich výjazdov na pomoc obyvateľom zasiahnutým konfliktom, zažila okamih, ktorý jej a zúčastneným nezostane len tak v pamäti. Explózia dronu spôsobila vážne poškodenie a vybil dvere od toalety aj od hotelovej izby, pričom Najvirtovú ovial teplý vzduch z následnej explózie. Jej rozprávanie ponúka hrôzostrašný pohľad na realitu, s ktorou sa musia vyrovnávať nielen humanitárni pracovníci, ale aj bežní civilisti.
Nezvyčajná voľba ubytovania a prežívanie v nebezpečnej oblasti
Najvirtová opisuje okolnosti, ktoré ich doviedli k rozhodnutiu stráviť noc v hoteli, ktorý sa zdál byť relatívne bezpečný, hoci nezabezpečoval poriadny kryt. Ich výlet do Sumskej oblasti mal za cieľ skontrolovať generátory dodané počas zimy v rámci programu Teplo pre Ukrajinu a odovzdať humanitárnu pomoc. Po zvážení rôznych možností sa rozhodli pre malý hotel v dedinke, kde predtým žiadny útok neprebehol.
V noci sa ubytovali a odohral sa ďalší z mnohých útokov. O štvrtej hodine ráno začuli zvuky dronov smerujúcich na mesto. O šiestej, keď sa Najvirtová skrývala na toalete s pravidlom dvoch stien, zasiahla ich explózia. Akoby obloha nad nimi začala padať, keď sa ozval explozívny zvuk len dvadsať metrov od ich pozície.
Realita vojnou zasiahnutej Ukrajiny
Podľa Najvirtovej je dôležité rozprávať o realite, ktorú zažívajú civilisti, ktorí sa nezapájajú do konfliktu. „Mali sme obrovské šťastie, že sme sa nachádzali na mieste, kde dron zasiahol vedľa nás a nie priamo do našich izieb,“ uvádza s rozpakmi. Mnoho ľudí na Ukrajine však nemá toľko šťastia a ich životy sú neustále vystavené takýmto nebezpečenstvám.
Život na frontovej línii
Po útoku Najvirtová a jej tím pokračovali vo svojej práci, avšak traumatizujúce zážitky z útoku ich sprevádzajú. Popisuje, že aj bežné zvuky dnes evokujú strach a nepríjemné spomienky – zvuk traktora, lietadla, ba aj motoriek im pripomínajú hrôzy vojny. Mnohí Ukrajinci, ktorí k nim hľadali útočisko, zažívali rovnaké pocity strachu.
V rozhovore sa Najvirtová vyjadruje aj o intenzívnych útokoch ruských vojakov na humanitárne pracoviská, čo vyvoláva vážne obavy o bezpečnosť a pokračovanie humanitárnych operácií. „Život na frontovej línii sa stáva čoraz ťažším a nepredvídateľným,” dodáva s vážnym tónom.
Poskytovanie pomoci v Rusku a Gaze
Pri otázke, či by sa Najvirtová zvažovala o poskytovaní pomoci v Rusku, hovorí, že je to veľmi diskutabilné. Zároveň uvádza, že aktuálne sú činnosti humanitárnych organizácií vo vojne na Ukrajine o to naliehavejšie, pričom situácie ako v Gaze sú komplexne ťažobou narazili na prekážky, ktoré je ťažké prekonať.
Andrea Najvirtová nosí v sebe zranenia z útoku, ktoré nemožno vidieť na prvý pohľad, no vracia sa k práci v oblasti, kde je každodenným kamarátom vojnový stres a trauma. Jej slová sú mementom pre všetkých, ktorí zabúdajú, aké reálne sú tragédie spôsobené vojnovým konfliktom.
