Kritika genetických mýtov: Extrémisti a ich nebezpečné zjednodušenia
V dejinách západnej civilizácie sa mnohokrát ukázalo, že snaha objasniť rozdiely medzi skupinami ľudí biológiou je nebezpečná a často zavádzajúca. Tieto praxí, ktoré sa zakladajú na predpokladoch o genetických predpokladoch, môžu viesť k dehumanizácii jednotlivcov a skupín, pričom zamlčujú skutočné sociálne a politické faktory, ktoré formujú našu realitu.
Ekstremisti sa často uchyľujú k vysvetleniam založeným na genetike, čo pre nich predstavuje jednoduchý spôsob, ako ospravedlniť alebo zdôvodniť svoj pohľad na svet. Ak za základné charakteristiky ľudí považujeme gény, odnímajú im tým istú mieru slobody a schopnosti zodpovedať za svoje činy. Takéto myslenie sa prejavuje v neustálych zjednodušujúcich tvrdeniach, ako sú príklady, že „ženy sú prirodzene horšie v niečom“ alebo „toto etnikum má nižšie IQ“. Takéto konštrukcie dodávajú legitimitu segregácii a diskriminácii, čím vytvárajú tlak na tie, ktoré považujú za „menejcenné“ a nutia ich prijať postavenie podriadených v spoločnosti. Ak niekto obhajuje túto logiku, vlastne naznačuje, že akceptovanie takých neodvratných skutočností je nevyhnutnosťou.
Je preto nevyhnutné, aby sa biologické alebo genetické vysvetlenia používali len ako posledná možnosť, keď všetky iné faktory nevedú k vysvetleniu daného jav. Pozrime sa napríklad na preukázané biologické rozdiely, ako je výška, kde priemerné hodnoty žien a mužov osvetľujú skutočnosti, no nemôžeme ich extrapolovať na schopnosti, inteligenciu či hodnoty. Rozdiely medzi jednotlivými skupinami by nemali byť ospravedlnením k hlbokému pohľadu na podstatu ľudskosti.
Pokiaľ niekto tvrdí, že určitá skupina ľudí nie je schopná porozumieť svetu, milovať alebo sa aktívne zapojiť do spoločenského života, je to jasný signál, že čelíme extrémistickej ideológii. Tieto tvrdenia sú nebezpečné a vyžadujú od nás kritickú analýzu, ignorovať aj tých najhlbších predpokladov.
Osobné poznatky a dramatické výzvy
V súvislosti s touto témou som si nedávno uvedomil, aké smutné je, že musíme v súčasnosti, v roku 2026, opäť zdôrazňovať základné pravdy o rovnosti a spravodlivosti. Jedným z nedávnych incidentov, ktorý túto problematiku ilustruje, je reakcia influencerky Lívia Pavlíkovej, ktorá zobrala na paškál môj predchádzajúci komentár o významnej šachistke Judit Polgár. V jej kritike vyzdvihla mylné porovnanie šachových schopností mužov a žien, pričom použila rasistické alegórie.
Pavlíková sa snažila upierať slová, ktoré som povedal o Polgárovej, rovnako ako odvážne prezentované rasistické stereotypy. Týmto spôsobom naznačovala, že zjednodušené myšlienky, ktoré rátajú s genetickým zdržiavaním žien v šachovom svete, sú legitímne a racionalizujú ich pozíciu vo verejnom diskurze. Takéto zvrátenie reality je v skutočnosti len ďalším spôsobom, ako potlačiť diskusiu a zakrýt snahu o pozitívnu transformáciu spoločnosti.
Musíme si uvedomiť, že rovnako ako sa biológia nemôže stať objektívnym kritériom na hodnotenie schopností jednotlivca, ani by nemala byť ospravedlnením pre naštartovanie nezmyselnej a nebezpečnej diskriminácie. Je čas postaviť sa skepticky voči extrémistickým naratívom a zaoberať sa skutočnými problémami prostredníctvom otvoreného a informovaného dialógu.
