Príbeh posádky Apolla 13: Od hudobného vkusu k matematickému testu, ktorý išiel o život
V júli 1969 Spojené štáty americké prepísali učebnice dejín, keď sa im podarilo pristáť na Mesiaci. O necelý rok neskôr, v apríli 1970, však vyplával na povrch dramatický zvrat, ktorý naľakal celú krajinu. Misiu Apollo 13, a jej trojicu astronautov – veliteľa Jamesa A. Lovella Jr., pilota veliteľského modulu Thomasa K. Mattingly II a pilota lunárneho modulu Freda W. Haise Jr., mal pôvodne rozputané víťazstvo nad vesmírnou rutinou, no čelili výzvam, aké nikto nepredpokladal.
Britský historik a komik Paul Coulter vo svojej knihe „10 omylov, ktoré zmenili dejiny” odhaľuje, ako absurdne niektoré historické momenty vznikajú z prešľapov a chýb. V šesťdesiatych rokoch, počas studenej vojny, boli pre Spojené štáty vesmírne preteky s Sovietskym zväzom otázkou národnej prestíže. NASA bola v tom čase pod silným tlakom, keďže investície do jej programov sa blížili k deviatim percentám federálneho rozpočtu. Tento záväzok bol motivovaný nielen technoloógiou, ale aj obavami z porážky vo vesmírnej súťaži.
Hlavné riadiace centrum v Houstone sa stalo symbolom nádeje s bielymi košelemi a moderným vybavením, kde sa rigorózne plánovali a realizovali misie. Mesiac sa stal symbolom úspechu, no s ním prišli aj očakávania a rutina. Keď posádka Apolla 13 vyrazila do vesmíru, nikto nemohol tušiť, že ich misia bude iná, než si predstavovali.
Historický chvíľa, ktorú sestavil Apollo 11, podnietila NASA pokračovať v misiách na Mesiac. Nanešťastie, tieto pokračovania sa stali rutinou, ktorá verejnosťou začala nudiť. NASA oznámila plán uskutočňovať misie každých šesť mesiacov, čo vyvolalo nezáujem divákov a rozrušenie medzi divákmi. Chýbala charizma, akcia a dramatické momenty, ktoré by udržali záujem masy.
V apríli 1970, keď Apollo 13 odštartovalo, posádka bola plná optimizmu, avšak situácia sa rýchlo zmenila. Po vstupe do kozmického priestoru narazili na dramatické problémy, ktoré siahali ďaleko za hranice ich predstáv. Práve v tom momente sa im praskli plány, keď došlo k výbuchu kyslíkovej nádrže, čo ohrozilo celú misiu a životy astronautov.
Jim Lovell, skúsený astronaut, čelil v tej chvíli svojej najvážnejšej výzve. Po zistení problému, pociťoval nervozitu, akú nielen astronauti, ale aj mnohí z nás poznajú zo skúšok. Musel rýchlo preniesť dôležité údaje z veliteľského modulu do lunárneho a udržať tak aj tak trochu zúfalú nádej o prežití. Počas tohto kritického momentu sa ukázalo, že žiaden chybný komponent nemôže spôsobiť zlyhanie, avšak obrovské množstvo komplikácií sa spojilo do katastrofického výsledku.
Nasa dostala lekciu o metodológii a živote samého. Ak aj predtým bola rutina, Apollo 13 sa stalo nečakanou dramatickou hrou na prežitie. Astronauti sa museli presunúť do lunárneho modulu, ktorý bol stvorený len pre krátke prístupy na Mesiac, nie na predĺžené prežitie vo vesmíre. Zostávalo im jediné – ukončiť misiu, ktorú nikto neplánoval, ale všetci dúfali, že prežijú. Takto z Nového vesmírneho zázraku sa stala najväčšia lotéria ich životov.
