Odkaz pištoľa Pištu a tri dekády neskôr
V našej dedine pri škole žil muž menom Pišta, známy medzi miestnymi ako pirát Pišta. Bol to človek, ktorého ste potrebovali poznať, ak ste chceli získať nelegálne napálené CD. Predával ich za pár korún, pričom občasný zázrak sa mohol objaviť na značke Verbatim, inak to bolo skôr na Acer. Pri mojich dvanástich rokoch som bol jedným z mnohých, ktorí sa spoliehali na jeho služby.
Izba mojej pubertálnej existencie bola ozdobená plagátmi Kurta Cobaina. Každé ráno som sa prebúdzal k MTV Unplugged, len aby som svojmu srdcu doprial inú hudbu, ktorá sa zdala byť vzdialená, než som si ju dokázal predstaviť. Keď sa po Cobainovej smrti objavili správy o Daveovi Grohlovi, bývalom bubeníkovi Nirvany, a jeho novej kapele Foo Fighters, bol som na vrchole nedočkavosti. Kamaráti a ich znalosti však nestačili na to, aby som si zadovážil ich albumy, a tak som nezaváhal a zamieril rovno za Pištom.
V časoch bez mobilu musel človek prejsť k jeho bránke a dúfať, že bude doma. Našťastie, Pišta bol prítomný a mal pre mňa nachystané „Foo Fighters – There Is Nothing Left To Lose“. Bol to album, ktorý som musel mať, aj keď bol už starší tri roky. Pre mňa to predstavovalo úplnú novinku, keďže som nemal prístup k hudobným časopisom ani internetu, a tak som si musel vystačiť s tým, čo mi ponúkol.
Tento album som mohol počúvať znova a znova. Dnešné technológie by mi umožnili vybrať si jednotlivé pesničky alebo skákať medzi rôznymi žánrami, no pre mňa to v tom čase neexistovalo. Stačila mi radosť z toho, že mám v rukách celé album. Prvá pesnička, čo mi Pišta napálil, bola Stacked Actors. Nebola vôbec najlepšia, ale znela ako úvod, a preto sa nedala preskočiť. Pesnička Learn To Fly prišla až neskôr – zaslúžil som si ju.
Zmena generácie a nostalgie
Všetko sa rýchlo menilo. DSL internet, ktorý som nielenže mal, ale aj využíval s radosťou, mi umožnil popri tom stiahnuť koncerty obľúbených kapiel ako Oasis, Nirvany a Foo Fighters. Pištu som už čoskoro ani nepotreboval, pretože som mal všetko dostupné z pohodlia svojho detského pokoja.
Život však má svoje cesty. Aj po 23 rokoch sa na Pištu občas spomeniem. Ako spomienka sa mi spája so súčasnosťou, keď Foo Fighters predviedli skvelý koncert v Ernst Happel Stadion vo Viedni. Dave Grohl, ako charizmatický frontman, doviedol publikum do extázy s trojhodinovou šou plnou klasických hitov.
Koncert bol dynamický a Grohl svojou energickou prítomnosťou dokázal nadchnúť fanúšikov. Pri prerušení medzi piesňami sa Grohl väčšinou nezdržoval s rečami. Namiesto toho radšej pokračoval v hraní pesničiek, čím udržal energiu. Najsilnejšie momenty koncertu prišli s piesňami ako My Hero a Best Of You, pričom Grohl nechal publikum, aby si ich spievalo so zápalom.
Transformácia hudobnej kultúry
Vďaka technológii sa aj tento typ zážitku zmenil. Keď som si ako tínedžer písal s Pištom o svojich obľúbených albumoch, bola to takmer detská naivita, no dnes, v dobe streamovania a sociálnych sietí, má zážitok z hudby iný rozmer. Napriek tomu som presvedčený, že esencia tejto kultúry ostáva rovnaká – je to sila spájať sa s hudbou, ktorá je pre nás zvláštna, bez ohľadu na to, aké technológie ju sprístupňujú.
Nedeľný koncert Foo Fighters bol pre mňa takou nostalgickou cestou do minulosti, ktorá okrem piesní pripomenula aj celú atmosféru detstva a bezstarostnosti. Pripomenul mi, že hoci časy sa menia, hudba zostáva – nie len ako forma umenia, ale aj ako prostriedok spojenia medzi generáciami.
