Záchranári po návrate z Venezuely: Z 12-poschodových panelákov zostali len malé kôpky sutin
Veronika Folentová informuje o skúsenostiach záchranárov Tomáša Kulíka a Zdenka Gašparíka, ktorí sa vrátili z misie vo Venezuele, kde sa podieľali na záchranných operáciách po ničivých zemetraseniach.
Obaja záchranári sa v rozhovore s redaktorkou vyjadrili k náročným podmienkam, s ktorými sa museli vyrovnať počas svojich činností. Podľa ich slov teploty presahujúce 30 stupňov a vysoká vlhkosť veľmi sťažovali prácu. Zdenko Gašparík, veliteľ záchranného modulu MUSAR, opísal, ako prebiehali náročné výkopové práce, pri ktorých sa striedali po piatich minútach, aby predišli vyčerpaniu. Toto tvrdé prostredie zanechalo na záchranároch stopy. Gašparík zároveň zdôraznil, že aj napriek jeho predchádzajúcim misiám bola táto situácia osobitne náročná.
Tomáš Kulík, ktorý sa zúčastnil na svojej prvej záchrannej misii, nemal predstavu, čo všetko ho čaká. Zatiaľ čo jeho kolega mal aspoň určité očakávania, Kulík bol konfrontovaný s realitou zruinovaných budov a zúfalých situácií. Obaja záchranári vnímali zodpovednosť za svoje tímové úsilie, pričom cieľom bola záchrana živých. Gašparík spomenul, že poslať pomoc do krajiny po štyroch dňoch od zemetrasenia, keď nádeje na záchranu živých klesajú, je extrémne náročné. S prichádzajúcim časom sa totiž nádeje zmieňovali do beznádeje.
Venezuela bola koncom júna zasiahnutá silnými zemetraseniami, ktoré mali magnitídu 7,2 a 7,5. Tieto otrasy, historicky jedny z najničivejších, napáchali nezvratné škody a vyžiadali tisíce obetí.
Rozhovor poukazuje na osobné pocity a psychológiu záchranárov, ktorých práce sa nielen delia o fyzické výzvy, ale aj emocionálne zaťaženia pri konfrontácii s devastovanými komunitami. Záleží na ich odbornosti a osobitej motivácii, aby zvládli tieto extrémne situácie a mohli poskytnúť pomoc ľuďom v zúfalej núdzi.
