Peter Salner: Trauma z holokaustu nevyprchá
Etnológ Peter Salner sa vo svojom výskume sústreďuje na holokaust a jeho dopady na preživších. V období rokov 1995 až 1997 viedol rozhovory s 148 preživšími holokaustu na Slovensku, čo bol prvý projekt zameraný na orálnu históriu tejto témy v krajine. Iniciátorom tejto štúdie bola Yale University v Spojených štátoch.
Salner spomína, že pred zahájením rozhovorov mal pocit, že o holokauste vie veľa. Avšak realita ho rýchlo presvedčila o opaku. Zistil, že mnoho preživších sa prvýkrát otvorene vyjadruje o svojich zážitkoch, ktoré boli dlhé roky považované za tabu, dokonca aj v rámci ich vlastných rodín. Príklady z diskusií dokazujú, ako traumatizujúce spomienky môžu byť opäť vyvolané rozprávaním. Salner opisuje situáciu, kedy jedna žena, pripravená prezradiť bolestivý zážitok, najprv ušla zo štúdia.
Medzi témami, ktorým sa venovali, boli aj zložitosti ohľadom otvorenosti k rozprávaniu o sexuálnych zážitkoch, čo viedlo k zaujímavým a niekedy aj humorným príbehom. Salner napríklad spomína pánov, ktorí počas obdobia skrývania v horách zažili nečakané situácie, ako je tehotenstvo manželky v prostredí núdzového útočiska, z kontextu ktorého bola obvykle vyňatá takáto tematika.
Odelené pamäti a rozprávanie
V rozhovore Salner hovorí aj o viacerých úskaliach, ktorým čelil. Napríklad, si spomína, ako ho prekvapila reakcia dvoch žien, ktoré mu tvrdili, že ich životy zachránil známy nacistický lekár Josef Mengele. Vyhýbal sa aj témam mučenia a lekárskych pokusov, pretože považoval, že môžu byť citlivé a nepríjemné pre mnohých preživších.
Jedným z fascinujúcich zistení, ktoré Salner počas výskumu učinil, bola variabilita pamäti. Rôzni účastníci, aj tí, ktorí sa nachádzali v rovnakých situáciách a na rovnakých miestach, vykazovali odlišné pohľady na tie isté udalosti. Takéto rozdiely môžu svedčiť o subjektívnych aspektoch pamäti a o tom, ako sa formujú a ovplyvňujú prostredím a emocionálnymi reakciami jednotlivca.
Dôvody pre nedostatok výskumov
Salner ďalej pozoruje, že do roku 1995 sa na Slovensku nepodarilo uskutočniť žiadne výskumy orálnej histórie týkajúce sa holokaustu, aj keď významná časť obetí ešte žila. Vysvetľuje, že jednou z hlavných príčin bola tabuizácia témy židovských obetí počas komunistického režimu, ktorý sa snažil prekrývať skutočnosti o holokauste, aby udržal svoj naratív o druhej svetovej vojne.
Hlasy preživších holokaustu, ktoré sa zriedka dostávali na verejnosť, teraz prostredníctvom tohto výskumu získali význam. Salnerova práca tak vytvára most medzi historickými faktami a osobnými príbehmi, čím obohacuje našu kolektívnu pamäť a porozumenie minulosti.
