Nebezpečná ilúzia o dôchodkoch a verejných financiách na Slovensku
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, varuje pred nezmyselným strašením ľudí o znižovaní dôchodkov. Podľa jeho názoru je potrebné rozlišovať medzi reálnymi ekonomickými faktormi a politickými naratívmi, ktoré môžu vyvolávať paniku v spoločnosti. Zatiaľ čo sa hovorí o budúcich poklesoch penzií, skutočným problémom systému sú nadbytočné prvky, ako sú trinásty a rodičovský dôchodok, ktoré tlačia na rozpočet.
Ekonomika Slovenska čelí hrozbe deficitného hospodárenia. Ministrom financií bol predložený odhad, že vláda odovzdá verejné financie budúcej vláde s deficitom vo výške piatich percent HDP a dlhom takmer 70 percent. Šuster upozorňuje, že bez ďalších konsolidačných opatrení sa slovenský dlh o dvanásť rokov môže vyšplhať na 100 percent HDP. Takáto situácia by mala vážne dopady na možnosti štátu reagovať v prípade ďalších kríz, ako je spomínaná vojna na Ukrajine či energetická kríza.
V súčasnosti je diskusia o vyrovnaní rozpočtu na jeseň relevantná, avšak z politického hľadiska sa zdá, že na volebný rok vláda hľadá skoršie riešenia. Šuster prehlbuje obavy o stabilitu verejných financií, keďže doterajšie konsolidačné balíčky neboli úspešné a iba zhoršujú situáciu. „Na úrokoch z dlhu platíme už toľko, že by sme mohli ročne postaviť päť nových nemocníc,“ hovorí a jasne naznačuje, že dlh pokračuje v raste.
V budúcnosti by sa deficit verejných financií mohol dostať nad päť percent HDP. Ak nová vláda nepokročí v konsolidácii, má budúcnosť pred sebou s negatívnymi vyhliadkami. Šuster vysvetľuje, že bežný občan si môže predstaviť situáciu tak, ako funguje jeho rodinný rozpočet — požičať si na dlh je prijateľné iba vo výnimočných situáciách, nikto si nemôže neustále žiť na úver.
Ekonomické ukazovatele napovedajú, že už teraz by mal štát prehodnotiť, ako sa postaviť k súčasnej situácii a nabrať odvahu na nevyhnutné reformy. Až 4,4 percenta HDP je tento rok očakávaný deficit, ktorý by mohol v nasledujúcom roku vykoľajiť až na 7,5 miliardy eur. Takéto výhľady naznačujú, že riešenia musí hľadať nielen súčasná, ale aj budúca vláda.
V záverečných úvahách Šuster jasne vyjadruje, že ak sa hospodárenie štátu nezlepší, dlh sa o dvanásť rokov dostane na kritickú úroveň 100 percent HDP. Množstvo hrozieb, ktorým Slovensko čelí, vyžaduje rýchlu a efektívnu reakciu. Otázka zostáva, či sa politické elity naučia z minulosti a zaobchádzajú zodpovedne s peniazmi daňových poplatníkov.
