Obranná dohoda s USA už nie je zradcovská: Kaliňák oceňuje férový prístup Američanov
V súčasnosti sa slovensko-americká obranná dohoda známa pod skratkou DCA stáva predmetom diskusií a prehodnocovaní. Minister obrany Robert Kaliňák zo strany Smer vyhlásil, že súčasné vnímanie tejto zmluvy sa výrazne zmenilo od čias jej kontroverzného prijatia na začiatku roka 2022, kedy ju opozícia a rôzne profesijné skupiny, vrátane vedenia odborov, označovali za „zradcovskú“ zmluvu.
Vtedy sa proti dohodám so Spojenými štátmi postavila aj generálna prokurátorka Monika Uhlerová a podnikateľský Klub 500, pričom dohovor prirovnávali k neprijateľným praktikám z čias sovietskej okupácie. Opozičný líder Robert Fico, ktorý bol vtedy predsedom vlády, prorocky varoval, že takáto zmluva by bola výnimočná predovšetkým tým, že by umožnila USA prevziať kontrolu nad slovenským územím na dlhých jedenásť rokov, pričom voličom sľuboval referendum na jej zrušenie a petičnú akciu.
Fico a strana Smer dokonca podnecovali verejné protesty proti dohode a rozmiestnili bilbordy po celej krajine s obvineniami, že politici, ktorí dohodu podporili, zradili Slovensko. K tomu len ťažko ignorovať fakt, že súčasná vláda s priamou účasťou Kaliňáka na obranej politike teraz naznačuje, že o zmluve sa posúvajú rokovania richto k detailom implementácie.
V nedávnom vystúpení v relácii V politike na TA3 sa Kaliňák vyjadril v duchu, ktorý naznačuje, že rimoval s praxou rokovania o podrobnostiach a predpisoch, ktoré sprostredkujú zabudnutie na predchádzajúce konfrontačné naratívy. Entuziazmus pre spoluprácu so Spojenými štátmi je v jeho slovách jasne zreteľný, pričom akcentoval férový prístup Američanov v týchto diskusiách.
Na pozadí zmien v rétorike ohľadom DCA, je zrejmé, že pre verejné a politické oponentúry sa zrazu okolo tejto zmluvy vytvoril nový pohľad. Existuje presvedčenie, že táto zmluva by mohla dodať stabilitu a predísť hrozbám nielen na vnútroštátnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Dôsledkom toho je, že po rokoch kritiky sa Smer a jeho vodcovia postupne prispôsobujú naratívu, ktorý predtým ostro odmietali a uznávajú záväzky voči americkým partnerom.
Budúcnosť obrannej politiky Slovenska tak ostáva otázna a je určite jedným z hlavných bodov diskusie v politických kruhoch. Kým NATO vyžaduje neustále investície a modernizáciu vojenských kapacít, zdá sa, že zbrojnica vnímania aktov dôvery mezi Spojenými štátmi a Slovenskom je čoraz silnejšia.
