Pomocou AI vedci vytvorili úplne nové vírusy. Aké riziká a prínosy vidia odborníci?
História vedy zažila zásadný krok, keď sa po prvý raz vedcom podarilo použiť umelú inteligenciu na vývoj nových vírusov, ktoré doteraz neexistovali. Tento prelomový objav, realizovaný pomocou bakteriofágov, znamená, že tieto vírusy napádajú iba baktérie – konkrétne E. coli – a pre človeka tak predstavujú nulovú hrozbu.
Odborníci považujú tento čin za „zásadný bod zvratu“ alebo „dôležitý míľnik“ v evolúcii biológie a syntetickej biológie. Marc Güell, syntetický biológ z Univerzity Pompeu Fabra v Španielsku, uviedol, že sme na prahu doby, kedy biológiu začíname dizajnovať pomocou počítačov.
Potenciálny prínos a riziká výskumu
Podporovatelia tohto výskumu vidia v nových vírusoch budúcnosť liečby, najmä v súvislosti so zvyšujúcou sa odolnosťou baktérií voči antibiotikám. Práve tieto vírusy by mohli poskytnúť nové možnosti terapia, ktoré by mohli efektívnejšie bojovať proti infekciám.
Na druhej strane kritikovia varujú, že tento výskum nesie so sebou významné riziká. Existuje obava, že metódy vyvinuté na tvorbu nových vírusov by sa mohli v budúcnosti zneužiť na vytvorenie nebezpečných patogénov, ktoré by mohli ohroziť poľnohospodárstvo alebo dokonca viesť k novým pandémiám.
Prelomový výskum bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Science, spolu s kritickým komentárom, ktorý naznačuje, že experiment vyvoláva vážne otázky týkajúce sa biologickej bezpečnosti a ochrany pred biologickými hrozbami.
Jedinečné technológie umelej inteligencie
Ako to vedci dosiahli? V rámci svojho výskumu vyvinuli modely umelej inteligencie s názvami Evo1 a Evo2. Tieto modely fungujú podobne ako jazykové modely známe z praxe vo firmách ako OpenAI. Učila sa na veľkých množstvách genetických sekvencií živočíchov, rastlín, mikroorganizmov a vírusov, čo im umožnilo identifikovať opakujúce sa vzorce v DNA.
DNA môže byť chápaná ako text, pozostávajúci z poradia štyroch typov nukleotidov: A, C, G a T. Práve na tomto základe umelá inteligencia v priebehu štúdia rozumela pravidlám, podľa ktorých sú tieto nukleotidy usporiadané, čím sa vedci dostali k možnosti experimentovať s ich štruktúrou a vlastnosťami.
Pohľad odborníkov na etiku a biologické dôsledky
Na otázku, ako zhodnotiť etické aspekty tohto výskumu, zareagovala filozofka a expertka na etiku AI Zuzana Zelinová. Upozornila na fakt, že s veľkou mocou prichádzajú aj veľké zodpovednosti, a varovala pred potenciálnymi zneužitiami a nepredvídateľnými dôsledkami. Rovnako virológ Boris Klempa zdôraznil, že aj keď technológia má potenciál na vývoj nových terapeutických prístupov, musíme byť ostražití a uvážlivo zvažovať riziká.
Vedecký pokrok nesie so sebou mnohé výzvy, na ktoré je potrebné klásť dôraz, a preto je pre vedcov a spoločnosť nevyhnutné, aby venovali pozornosť nielen prínosom, ale aj etickým otázkam a bezpečnostným problémom, ktoré môžu z nového výskumu vyplývať.
