Úzkostní a vyhýbaví ľudia sú pre spoločnosť cenní, tvrdí vedec s prestížnym grantom
Psychológia sa neustále vyvíja a jedným z nových pohľadov na ľudské správanie je súvislosť medzi psychologickými typmi a ich dopadom na spoločenské správanie. Konstantinos Kafetsios, sociálny psychológ a odborník pôsobiaci na Katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, sa zameriava na to, ako vytrvalé emocionálne väzby, ktoré sa formujú v ranom detstve, vplývajú na kolektívne správanie spoločností počas krízových momentov.
Kafetsios sa vo svojom výskume, podporenom prestížnym grantom ERC Advanced, plánuje zamerať na psychologické typy, ktoré sa formujú na základe detskej emocionálnej väzby a ako tieto typy ovplyvňujú správanie národov pri ohrození, napríklad počas hospodárskych kríz alebo pandemických situácií. Tento projekt CORESPOND sa bude realizovať v priebehu nasledujúcich piatich rokov a prinesie nový pohľad na psychológiu a sociológiu.
Podľa Kafetsiosa, rané prežívacie potreby detí vedú k vytvoreniu rôznych typov citových väzieb, ktoré sú rozhodujúce pre formovanie vzorcov istoty a neistoty vo vzťahu k iným ľuďom. Tieto vzory môžu byť bezpečné, vyhýbavé, úzkostne-ambivalentné alebo dezorganizované, a ich dopad na jednotlivca a jeho interakcie so spoločnosťou je nesmierne významný.
Psychológ sa vo svojej práci zaoberá aj otázkami, ako moc nevhodná emocionálna podpora, alebo naopak, prehnaná starostlivosť rodičov môže ovplyvniť fyzický a psychický vývoj detí. Zároveň podotýka, že sa nebude limitovať len na individuálne aspekty, ale preskúma aj široké sociálne kontexty, ktoré ovplyvňujú citovú väzbu v rôznych kultúrach.
Kafetsios vysvetľuje, že vytrvalé obdobie dospievania primátov, vrátane ľudí, si vyžaduje dlhšiu ochranu a emocionálnu stabilitu, čo je v kontraste s inými živočíšnymi druhmi, ktoré sa rodia s vyššou mierou schopností prežiť zraniteľné období. Práve čas strávený pod ochranou rodičov a zavádzanie do sociálnych interakcií formuje psychológiu jednotlivca, ktorá ovplyvňuje aj kultúrne správanie skupín.
Štúdie ukazujú, že spoločnosti, ktoré prežívajú úzkosť a vyhýbavé vzorce, ukazujú odlišné reakcie na krízové situácie, ktoré odrážajú ich psychologickú históriu. Rovnako sa rozoberá, ako tóny našich sociálnych sietí a podpora komunity môžu významne zlepšiť emocionálne zdravie a zabezpečiť prežitie v neistých časoch.
Rozhovor s Kafetsiosom sa zaoberá aj otázkami, ako sa meria prevládajúca emocionálna väzba v populáciách a aké sú najdôležitejšie faktory, ktoré vplývajú na zdravie spoločnosti. Očakávané výsledky štúdie by mohli poskytnúť nové nástroje na predikciu správania spoločnosti počas budúcich kríz a na zabezpečenie pozitívnych intervencií zameraných na zlepšenie kolektívneho psychologického stavu.
