Budovanie ciest k mieru: spoločné úsilie o návrat ukrajinských detí, nezákonne zadržiavaných civilistov a vojnových zajatcov
Každé ráno o 9.00 hodine sa na Ukrajine zastaví čas. V mestách po celej Ukrajine sa z reproduktorov, ktoré zvyčajne slúžia na varovanie pred prichádzajúcimi ruskými leteckými útokmi, ozýva pravidelný tikot hodín. Rušné ulice miest stíchnu. Na semaforoch sa rozsvieti červená. Autá zastanú. Na jednu minútu sa zastaví celá krajina.
Ide o každodennú minútu ticha na Ukrajine, celoštátnu spomienku na všetkých, ktorí zahynuli v nezákonnej vojne vedenej Ruskom. V práci, doma, v školách, na trhoch i na cestách sa Ukrajinci zastavia, aby si uctili pamiatku tých, ktorí položili život za suverenitu a slobodu svojej krajiny, a aby si pripomenuli tisíce civilistov, ktorých životy si vyžiadala ruská agresia.
Toto ticho zároveň odráža prázdnotu tisícok rodín, ktoré stále čakajú na návrat svojich blízkych. Patria medzi nich tisíce ukrajinských detí, ktoré Rusko počas vojny násilne presunulo alebo nezákonne deportovalo. Mnohé z nich boli odtrhnuté od svojich rodín a komunít a postupne prichádzali o podstatnú časť svojej identity: o svoj jazyk, kultúru a neraz aj o vlastné meno.
Sú medzi nimi aj civilisti nezákonne zadržiavaní na územiach dočasne okupovaných Ruskom. Mnohí čelia následkom za to, že vyučovali svoj jazyk, zachovávali svoju kultúru, otvorene vystupovali proti okupácii alebo hovorili pravdu o tom, čoho boli svedkami. Niektorí boli prevezení do zadržiavacích zariadení v Rusku, kde sú držaní bez riadneho súdneho procesu, bez kontaktu s blízkymi, bez primeranej zdravotnej starostlivosti a mimo dosahu nezávislého monitorovania.
Rovnako znepokojujúce zostávajú i podmienky ukrajinských vojnových zajatcov v ruskom zajatí. Tí, ktorí sa vrátili domov, hovoria o krutom zaobchádzaní, pričom nezávislé organizácie zdokumentovali rozsiahle prípady zneužívania vrátane mučenia a sexuálneho násilia.
Nejde o vedľajšie dôsledky vojny vedenej Ruskom. Ide o opakované a dôkladne zdokumentované porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska, páchané vo veľkom rozsahu s cieľom zlomiť vôľu ukrajinského ľudu. Za každým prípadom sa skrýva ľudský príbeh: rodič čakajúci na svoje dieťa, manžel alebo manželka čakajúci na telefonát, rodina čakajúca na návrat svojho blízkeho.
Vieme, že skutočným meradlom mieru sú práve tieto ľudské príbehy. Mier znamená návrat dieťaťa k rodine, prepustenie nezákonne zadržiavaného civilistu, návrat vojnového zajatca k jeho blízkym a príležitosť pre komunitu uzdraviť sa a znovu budovať svoju budúcnosť.
Rozsah tohto problému je obrovský a žiadna krajina ani organizácia ho nedokáže riešiť sama. Úspech si preto vyžaduje dlhodobú spoluprácu vlád, medzinárodných a humanitárnych organizácií či občianskej spoločnosti.
Aj preto Kanada, Nórsko a Ukrajina organizujú 28. a 29. septembra v Toronte stretnutie ministrov zahraničných vecí a medzinárodných partnerov v rámci konferencie Cesty k mieru: Druhá medzinárodná konferencia o návrate ukrajinských detí, zadržiavaných civilistov a vojnových zajatcov. Konferencia nadviaže na výsledky ministerskej konferencie venovanej tej istej téme, ktorú tieto tri krajiny usporiadali v Kanade v roku 2024.
Jej cieľom je spojiť medzinárodných partnerov a podporiť úsilie Ukrajiny o návrat deportovaných ukrajinských detí, ich rehabilitáciu a reintegráciu, ako aj o návrat nezákonne zadržiavaných civilistov a vojnových zajatcov. Ich návrat je humanitárnou nevyhnutnosťou a zároveň neoddeliteľnou súčasťou každého mierového procesu. Pomáha budovať dôveru a vytvára základy spravodlivého, trvalého a dôstojného mieru.
Každý človek, ktorý sa vráti domov, sa opäť stretne so svojimi blízkymi. Každá znovuzjednotená rodina posilňuje svoju komunitu. A každá prosperujúca komunita pomáha obnovovať Ukrajinu.
Každé ráno sa milióny Ukrajincov zastavia, aby si pripomenuli tých, ktorí už nie sú medzi nimi, aj tých, ktorí sa ešte stále nevrátili domov. Aj keď si pripomínajú tých, o ktorých prišli, s mimoriadnou odvahou a vynaliezavosťou obnovujú to, čo Rusko zničilo, navzájom sa podporujú a posilňujú komunity napriek ruskej agresii.
Veríme, že konferencia Cesty k mieru pomôže zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo, aby sa spolu s Ukrajinou nielen zastavilo a uctilo si pamiatku obetí, ale aj k tomu, aby stálo po jej boku a pomohlo priviesť domov každé deportované dieťa, každého nezákonne zadržiavaného civilistu a každého vojnového zajatca.
Karen Mollica, veľvyslankyňa Kanady
Myroslav Kastran, veľvyslanec Ukrajiny
Rolf Einar Fife, poverený veľvyslanec Nórskeho kráľovstva
