Iránske gardy vedú tí najtvrdohlavejší, odmietajú rokovať o Hormuze a hrozia pozemnou operáciou v Kuvajte
V súčasnej napätej situácii na Blízkom východe sa objavujú vážne obavy z potenciálneho rozšírenia konfliktu, ktorého hlavným aktérom je Irán. Arabské spravodajské služby upozorňujú, že íránske vojenské síly sa pripravujú na útoky na krajiny ako sú Kuvajt, Saudská Arábia a Bahrajn. Tieto obavy sa posilnili v súvislosti s uplynutím 60-dňovej lehoty, ktorá mala viesť k uzavretiu dohody o ukončení aktuálne prebiehajúcej vojny.
Vojnový konflikt, ktorý začali Spojené štáty a Izrael vo februári tohto roka, spôsobil zásadnú destabilizáciu vedenia islamskej republiky. Atentát na najvyššieho vodcu Alího Chámeneího a ďalšie významné osobnosti krajiny len prehlbujú vplyv Islamských revolučných gárd, ktorých moc a vplyv na iránsku politiku sa zdajú byť silnejšie, než kedykoľvek predtým.
Ako uvádzajú správy, nasledujúce dni sú kľúčové pre vyjednávačov USA, ktorí hľadajú cesty k dohode s Iranom. Ich problém spočíva v tom, že nie sú si istí, či rokovania s predstaviteľmi, s ktorými sedia za rokovacím stolom, sú skutočne reprezentantom Islamských revolučných gárd.
Situáciu komplikuje aj nedávna zmena vo vedení iránskych bezpečnostných zložiek. Významné premeny, označované za najdôležitejšie od nástupu nového ajatolláha Modžtabu Chámeneího, priniesli k moci tvrdolíniových vojenských veteránov, ktorí sa vyznamenali už v iránsko-irackej vojne v 80. rokoch. Tieto zmeny naznačujú nielen konsolidáciu moci v rámci Islamských revolučných gárd, ale aj ich rastúci formalizovaný vplyv na politiku krajiny.
Matouš Horčička, odborník na Blízky východ, označuje tento proces za logický krok, keďže Islamské revolučné gardy dlhodobo posilňovali svoj vplyv a teraz sa im podarilo získať významné pozície v štátnej správe. Tieto zmeny predznamenávajú možné komplikácie a eskaláciu násilia v regióne, pokiaľ nevznikne účinná a stabilná dohoda o mieri a otvorení Hormuzského prielivu.
Vzhľadom na neprehľadnosť situácie a naliehavosť diplomatických iniciatív, prvé kroky, ktoré by mohli viesť k zníženiu napätia, sú v súčasnosti nejasné a s neistými vyhliadkami. Ak by sa americkej strane nepodarilo dosiahnuť dohodu, Irán by mohol zvažovať ďalšie agresívne kroky, čo by mohlo mať katastrofálne následky pre celý región.
