Predseda SAV Venhart: Kotlárove tlačovky som nepozeral
Pri tvorbe Vízie Slovensko 2040 sme necítili politické tlaky, hovorí predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart. Odborníci podľa neho chceli, aby nešlo o sterilný a ťažkopádny dokument. Upozorňuje aj na to, že ťažkou úlohou ešte bude zostaviť stratégiu, ktorá pomôže napĺňať víziu.
„Pri vízii sa dá do veľkej miery dosiahnuť zhoda, ale pri ceste, ako ju napĺňať, môžu byť veľmi rozdielne pohľady – nielen politické, ale aj odborné, pričom v zásade nie je nesprávny ani jeden z nich,“ dodáva.
Minulý týždeň ste spolu s predsedom vlády odprezentovali dôležitý dokument, Víziu Slovensko 2040. Čo to je za dokument, ako vznikal a kto všetko sa na ňom podieľal?
Vízia je dokument, ktorý hovorí, akým smerom sa chceme uberať. Nehovorí nič o tom, akým spôsobom sa tam chceme uberať, to nás ešte len čaká. Slovenská akadémia vied prebrala odbornú gesciu nad prípravou vízie. Zadanie je veľmi široké a prišlo od vlády uznesením. Slovenská akadémia toto vníma ako súčasť svojho pôsobenia a poslania smerom voči verejnosti. Našou hlavnou misiou je špičková veda, ale od svojho nástupu deklarujem, že Slovenská akadémia vied je tu aj na to, aby jej odborný hlas bolo počuť ako podklad na tvorbu prípadných verejných politík.
Od samého začiatku sme pri príprave volili široký participatívny proces. Ja som bol hlavný garant, ale keďže vedeckým povolaním som jadrový fyzik a toto je viac ekonomická záležitosť a úloha pre spoločenské vedy, skutočne to viedol podpredseda Slovenskej akadémie vied pre ekonomiku a legislatívu Marek Radvánsky, ktorý je ekonóm. Priamo pod ním pracoval tím na Slovenskej akadémii vied – projektový manažment: Iva Kleinová, Petra Dzuravčínová a štyria pilieroví lídri. Samotný participatívny proces zahŕňal viac ako 350 expertov a expertiek.
Všetci boli z SAV?
Nie. To je práve tá široká participatívnosť. Bolo to naprieč odbornosťami, regiónmi aj osobnými politickými presvedčeniami. Naozaj sme dokázali dostať ľudí za jeden stôl a v diskusii vznikali jednotlivé subtémy. Boli to rôzne formy – okrúhle stoly, workshopy. Pod jednotlivými pilierovými lídrami vznikali pracovné podskupiny, ktoré priamo tvorili texty. Tie sa pyramídovým spôsobom posúvali hore, až boli hlavnými zodpovednými pilieroví lídri a projektový manažment na Slovenskej akadémii vied.
Každá verzia, ktorá vznikla – bolo ich celkovo päť, plus šiesta finálna –, sa tvorila veľmi podobným štýlom ako medzirezortné pripomienkové konanie. Celkovo sme na konci analyzovali cez 2 300 pripomienok od 450 subjektov. Veľmi široký záber, veľmi aktívne boli podnikateľské reprezentácie. To je nesmierne dôležité, lebo bez podnikateľskej obce nie je možné hovoriť o budúcnosti ekonomiky.
Obsah a metodiku mala celý čas v rukách Slovenská akadémia vied, tam je garancia na dosiahnutie nadstraníckosti a nadrezortnosti. Tá je veľmi dôležitá, aby sa nestalo, že si jednotlivé rezorty budú posúvať svoje úlohy, ktoré majú plniť, a delegovať ich tam. To sú ich čiastkové stratégie a čiastkové vízie. Toto je naozaj komplexné. Nie je to tak, že v laboratóriu sedeli zavretí vedci a špekulovali o tom, ako by to mohlo vyzerať. Tu si dovolím povedať, že to je rozdiel oproti vízii, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied v roku 2006 a revízii v roku 2008, ktorá reagovala na krízu. Tá mala viac charakter sterilného vedeckého diela. Naša nie. Naozaj je tam veľa vstupov od ľudí z praxe.
Ak tomu dobre rozumiem, Vízia Slovensko 2040 ukazuje ciele, kam by sme sa mali dostať, ale nehovorí o procesoch a nedáva konkrétne návody, ako to urobiť.
Nie, to je prvá časť. Úloha Slovenskej akadémie vied pokračuje, nadviažeme na to tvorbou stratégie, čo je tá ťažšia úloha. Centrálnym motívom vízie je kvalita života. S tým sme pracovali a aj oponenti hodnotia ako pomerne unikátny prístup, že sme si nedali za cieľ len zlepšenie ekonomiky s tým, že ostatné sa zlepší samo. Nie. Centrálnym motívom je kvalita života a tá má najrôznejšie aspekty z rôznych pohľadov – od ekonomiky cez dôstojný život, veľmi akcentovaná je ľudská dôstojnosť. Ďalej udržateľná krajina, teda životné prostredie, energetika a moderný štát. Sem patrí aj samospráva, lebo tá je prvým kontaktom občana so štátnou mocou. Tiež veľmi vysoko oceňujem spoluprácu s reprezentáciami samosprávy.
Spomínali ste, že objednávateľom bola vláda Slovenskej republiky. Naznačovali ste, že ste sa v participatívnom procese snažili vyrovnávať možné rozdiely politických predstáv o spravovaní krajiny. Ale predsa len je to objednávka vlády, ktorá má nejakú predstavu o tom, kam by chcela posunúť Slovensko. Do akej miery môžete zaručiť, že predstavy súčasnej vlády a koalície sa neodrazili vo Vízii Slovensko 2040? Do akej miery boli zúčastnení naozaj nezávislí?
