Analytik: Približne 20-tisíc slovenských tínedžerov nedokáže porozumieť čítanému textu
Zo samotných výsledkov merania PISA 2025 sa podľa analytika Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz nedá vyčítať optimizmus ani pesimizmus. „Sú to len čísla, pri ktorých bez hlbších analýz netušíme, čo presne ich spôsobilo a čo si z nich vziať ako poučenie,“ uviedol Rehúš. Reagoval tak na slová ministra školstva Tomáša Druckera, ktorý pri prezentácii výsledkov hovoril o dôvode na „opatrný optimizmus“.
Slovenskí žiaci dosiahli oproti predchádzajúcemu meraniu mierne zlepšenie v prírodných vedách, zatiaľ čo v matematickej a čitateľskej gramotnosti stagnujú. Výsledky sú tak približne rovnaké ako v meraní PISA 2022, ktoré Drucker po zverejnení v decembri 2023 označil za „národnú tragédiu“.
Testovanie PISA meria, ako dobre 15-roční žiaci aplikujú svoje vedomosti a zručnosti v čítaní, matematike a prírodných vedách v reálnych situáciách. Merania sa robia spravidla v trojročných cykloch.
Pod základnou úrovňou čitateľskej gramotnosti sa na Slovensku nachádza 34 percent pätnásťročných žiakov, čo predstavuje mierny nárast oproti 32 percentám z minulého merania. Títo žiaci síce dokážu text prečítať, no nedokážu mu hlbšie porozumieť, vybrať z neho podstatné informácie ani vyvodiť samostatné závery. Nedisponujú tak ani základnými čitateľskými zručnosťami, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie.
„Keď rátame, že populácia v ročníku je okolo 60-tisíc detí, tretina je 20-tisíc. Sú to hrubé odhady, ale okolo 20-tisíc mladých ľudí vo veku 15 rokov v podstate nedokáže porozumieť čítanému textu a vyvodiť z neho dôležité informácie. To je problém,“ upozorňuje Rehúš.
Analytik zároveň odmieta mýtus, že rizikovú skupinu tvoria výlučne deti z extrémnej chudoby alebo z osád. Vzhľadom na veľkosť skupiny nejde v žiadnom prípade len o tieto deti. Analýza zloženia rizikovej skupiny podľa neho ukázala, že veľká časť pochádza z celkom dobrého zázemia.
Dlhodobým problémom Slovenska je podľa Rehúša extrémne vysoký vplyv sociálno-ekonomického zázemia na výsledky detí. Tento vplyv patrí u nás k najvyšším zo všetkých sledovaných krajín. Podľa analytika by to mala byť jedna z najvyšších priorít nielen vzdelávacieho systému, ale aj sociálnej a zdravotnej oblasti.
Ako príklad uvádza podporné opatrenia pre deti. Hoci deti na ne majú nárok a existuje aj nárok na ich financovanie, ministerstvo školstva podľa Rehúša nevyčlenilo dostatok zdrojov na to, aby podporu zabezpečilo každému dieťaťu. Chýba enormné množstvo pedagogických asistentov. V spolupráci s ministerstvom sa vypočítalo, že je potrebných zhruba 28-tisíc asistentov, v súčasnosti ich je okolo 10- až 11-tisíc.
Rehúš tiež upozorňuje, že niektoré legislatívne opatrenia ministerstva školstva nemusia v praxi fungovať. Ako príklad uvádza povinné predškolské vzdelávanie pre päťročné deti. Podľa údajov sa zhruba štyri percentá z nich do materskej školy nezapísali a časť detí sa zapíše, ale do škôlky nechodí.
V súvislosti s interpretáciou výsledkov Rehúš odmieta aj tvrdenia, že Slovensko lepšie zvládlo postcovidové obdobie. Podľa neho ide o špekulácie bez analýzy. Pripomína, že doučovanie detí, ktoré výskumy označujú za účinnú formu na zlepšenie výsledkov, sa na Slovensku až tak veľmi nerealizovalo.
Pri otázke, či sú výsledky dôvodom na optimizmus, Rehúš odpovedá, že zo samotných výsledkov sa optimizmus ani pesimizmus vyčítať nedá. Zaujímavé sú podľa neho dlhodobé zistenia o silnom vplyve sociálno-ekonomického zázemia a o slabých výsledkoch detí na stredných odborných školách bez maturity.
Rehúš tiež upozorňuje, že na výsledky vplýva extrémne množstvo faktorov a ich príčiny sa pomocou samotného merania PISA odhaliť nedajú. Na to by boli potrebné experimenty s experimentálnou a kontrolnou skupinou, čo sa pri tomto type testovania nedá urobiť. Sekundárne analýzy, ktoré by hľadali hlbšie súvislosti, sa na Slovensku podľa neho robia len minimálne.
Analytik tiež kritizuje návrh zákona ministra práce Erika Tomáša „bez školy nebudú dávky“. Podľa Rehúša tento zákon zvyšuje mieru represií a nemá potenciál vyriešiť komplexný problém s dochádzkou detí do školy. Hrozí, že chudobné rodiny na tom budú ešte horšie.
