Klimatická zmena: väčšina Slovákov ju považuje za realitu, spor sa presúva k opatreniam
Klimatická zmena sa v slovenskom verejnom priestore často opisuje spôsobom, akoby sme stále stáli na začiatku sporu. Jedna strana údajne predkladá vedecké dôkazy, druhá ich odmieta a úlohou médií, vedcov či aktivistov má byť opakovane dokazovať, že otepľovanie existuje. Tento obraz je pohodlný, pretože ponúka jasných hrdinov a protivníkov. Zároveň je však zjednodušujúci a chybný. Nezodpovedá tomu, čo si myslí väčšina spoločnosti – a odvádza pozornosť od otázok, na ktorých dnes skutočne záleží.
Hlasná menšina síce môže vytvoriť dojem, že Slovensko stále vedie tento základný spor, ale dáta ukazujú niečo iné. Klimatickú zmenu popiera len minimálna časť slovenskej spoločnosti. Nejde pritom o dôsledok aktuálnych horúčav, ale o dlhodobý stav. Už výskum Slovenská klíma 2022 zistil, že len 4,6 % respondentov si myslelo, že klimatická zmena nenastane. 77,5 % opýtaných považovalo klimatickú zmenu za proces, ktorý už prebieha, a ďalších 9,1 % ju očakávalo v budúcnosti. Zvyšok nevedel odpovedať.
Podobné výsledky priniesol aj výskum Slovenská klíma 2025. Prieskum Európskej investičnej banky z augusta 2024 zase ukázal, že 93 % slovenských respondentov považuje adaptáciu na klimatickú zmenu za dôležitú. Tento základný obraz potvrdzuje aj výskum CEDMO Trends z roku 2025. Klimatickú zmenu na Slovensku popiera len malá časť respondentov. Oveľa väčšia neistota sa týka ľudského podielu, osobnej zodpovednosti a predovšetkým schopnosti vlád konať.
Demokratická diskusia tak napriek všetkým dezinformáciám dosiahla svoj prvý cieľ. Veľká väčšina ľudí klimatickú zmenu prijíma ako realitu a to je zásadný posun. V demokracii nemožno očakávať stopercentnú zhodu. Verejná diskusia ako základný demokratický mechanizmus slúži na pomenovanie problémov, skúmanie riešení a hľadanie prijateľných kompromisov. Cieľom verejnej diskusie v demokracii nie je, nikdy nebolo a ani nikdy nemôže byť dosiahnutie stopercentnej zhody. Takáto možnosť je zo samotnej podstaty fungovania demokratickej spoločnosti vylúčená.
Nebezpečenstvo preto nepredstavuje existencia marginálnych skupín; nebezpečné je, keď občania stratia dôveru v samotný zmysel diskusie. Úspech verejnej debaty sa preto nemeria tým, či už neexistuje ani jediný popierač, ale tým, či spoločnosť dokáže nájsť východisko pre ďalšie rozhodovanie. Na Slovensku už takúto zhodu máme a diskusia preto nemôže uviaznuť v nekonečnom presviedčaní malej skupiny, ale musí postúpiť k oveľa náročnejšej debate o konkrétnych opatreniach – o ich účinnosti, cene, dostupnosti a spravodlivom rozdelení nákladov.
